Stačili tri dni a už jej to tu liezlo na nervy. A poriadne. Bolo síce fajn, že mohla ísť k moru – ako študentka by si sama dovolenku dovoliť nemohla. No nejak nedomyslela následky. Nudila sa tu jak pes! A potom, spať na rozťahovacom gauči, s rodičmi na izbe!? Nielen,...
“Ešte chodíš s tým tvojím priateľom?” začala okľukou. “Teda nie, že či chodíš ako chodíš, ale … či …,” ošívala sa to povedať.“Či spolu spíme?” Sedeli u nej doma. Spravila obom kávu, ale skôr by sa jej zišiel frťan. “Áno, to.”“Hej, občas si spolu vrzneme. A má aj meno, volá...
“Ahoj. Máš zajtra čas?”“Čo by si rada?”“Nestihla som ti ukázať ten výhľad… Prídeš sa ešte pozrieť?”“Myslíš TEN výhľad? Ako minule?”“Áno, ten. A počuj…”“Áno?”“To s tým prstom, prečo sme to nerobili nikdy predtým?”“Myslíš, kým sme boli spolu? Neviem. Páčilo sa ti to?”“Hm. Tak zajtra, dobre?” Zasnene si vzdychla a zložila. Stretli...
“Houston, máme problém,” oznámila mu s miernymi rozpakmi. “Počúvam, Zuzi,” odvetil on nezaujato, obzerajúc si tvár v zrkadle. Práve sa chystal do pyžama, aj keď ešte nebolo neskoro, no po vydarenom rande s manželkou – teda s ňou, sa tak nejak očakávalo, že večer zakončia v posteli. “Naša au-pair,” začala...
Pípla dvere kartou a vošla dnu. Izba už bola našťastie uprataná. Milovala izby na najvyšších poschodiach, s oknami od podlahy až po strop, a ich úchvatný výhľad na okolie, v ktorých len tak stála a pozerala do diaľky. No dnes mala iné plány. Zatiahla hrubé závesy tak, že dnu prenikal...
Kľúčom k úspechu je venovať dostatok času predohre. Popros partnerku, aby sa uvoľnila a pokojne relaxovala, zatiaľ čo ty sa postaráš o ostatné. Začnite spoločným maznaním – bozkávaj ju na ústa, líca a očné viečka, hore a dole po oboch stranách krku, jemne jej hryzkaj ušká a najmä ušné lalôčiky....
“Hneď som pri vás. Zatiaľ si zložte veci tam za plentu a vyzlečte sa do naha,” nasmerovala ho sestrička skôr, ako sa stihol dôkladne rozhliadnuť. Na sekundu ostal v pomykove. Do naha? Nechcel však priznať, že tú prihlášku vôbec nečítal, mala hádam aj sto strán alebo koľko, tak bez slova...
“Dobré ráno!” ozval sa za ňou nečakane.“A-ííí,” zvýskla namiesto pozdravu.“Prepáč, nechcel som ťa naľakať. Môžem sa pridať?”“No…,” súhlasila trochu neochotne. “Ty prepáč, nie som zvyknutá na spoločnosť u mňa doma.” Jej ranný rituál začínal vždy dlhou sprchou. Milovala dlhé sprchy. Zvykla tam stáť nekonečné desiatky minút. Osamote. Sprchový kút bol...
Zabuchla dvere, vyzula topánky, doma nikde nikoho. V kuchyni na stole ju však čakalo prekvapenie. Červená kytica jahôd trónila vedľa podlhovastej krabice a pred ňou rukou písaný odkaz: Všetko najlepšie! ❤ Nikdy nezabudol a väčšinou aj trafil vhodný darček. Jahodová kytica bola nádherná – milovala chuť jahôd a už teraz...
“Ahoj. Dobre vyzeráš,” polichotil jej.“Ďakujem,” začervenala sa a tak radšej odvrátila tvár von oknom.“Kde si nechala malého?” prerušil chvíľku ticha, ktoré vzápätí nastalo.“U susedy.”“Aha. A čo on? Stále nezvestný?”“Stále rovnako. Ani obraz, ani zvuk.”“Mala by si sa na neho vykašlať.”“Pozri, ja ho už neriešim. Že nemá záujem o mňa viem...
