Bez vzdoru
Upozornenie: Nasledujúci text obsahuje sexuálne explicitné alebo kontroverzné prvky nevhodné pre citlivé povahy. Ak v tebe tento typ obsahu vyvoláva nepríjemné pocity či znepokojenie, odporúčame ti v čítaní nepokračovať.
-
Explicitný sexuálny obsahDetailné opisy sexuálneho aktu alebo situácií súvisiacich so sexom a sexualitou.
Sedela som na gauči s pohárom vína v ruke, v tureckom sede s kolenami roztvorenými do strán, no nepripadala som si vôbec vulgárne. Pred ním nie.
Rozprával niečo o cestovaní, ale ja som ho vnímala len napoly. Zahĺbená do vlastných myšlienok, príliš neskoro som si uvedomila, že sa odmlčal.
„Čo je?“ zareagovala som trochu podráždene. Možno viac než bolo nutné – snažiac sa ho vyburcovať k tomu, aby si ma viac všímal a nerozprával len o sebe.
„Nič. Len… Si dnes taká… Iná,“ uprene na mňa hľadel.
„Iná?“ zasmiala som sa trochu nasilu. „Iná ako minule?“
Neodpovedal hneď. Len si ku mne prisadol bližšie. Príliš blízko na to, aby to bolo náhodné. Jeho pravá ruka sa oprela o operadlo za mojím chrbtom, akoby si ma nenápadne privlastnil. Tá ľavá skončila na mojom ramene.
„Môžem?“ spýtal sa bez okolkov.
Prikývla som. Už bolo neskoro cúvnuť.
Končekmi prstov zavadil o môj prsník, no vôbec sa tam nezdržal. Letmým dotykom prešiel cez poodhalené bruško a boky, až skončil na mojom vnútornom stehne. Jemne ma po ňom pohladkal, aby nakoniec jeho dlaň spočinula bez okolkov priamo v mojom lone.
„Deje sa niečo?“ položil úplne zbytočnú otázku.
„Nie,“ prehltla som naprázdno.
Od nášho minulého stretnutia sa toho veľa nezmenilo. Ale niečo predsa áno.
Ja.
„Nechápem,“ povedala som vtedy, keď sme sedeli v jeho aute pred mojou bytovkou, ešte predtým, než sa ma odhodlal prvýkrát pobozkať. Rozprávali sme sa dlho do noci o všetkom možnom aj nemožnom. „Prečo na tom mužom tak záleží?“
„Na čom?“ spýtal sa nevinne.
„Na tom…“ zaváhala som. „Ako žena vyzerá tam dole.“
Pozrel na mňa, pokojne. „Možno nejde o to, ako vyzerá. Možno ide o ten pocit.“
Prevrátila som oči. „To znie ako diplomatická odpoveď, keď nechceš niekoho uraziť.“
Zasmial sa. „Možno?“
„Preferujem prirodzenosť,“ povedala som vtedy rozhodne. „A nie som ochotná sa prispôsobovať len preto, že to niekto očakáva!“
„To je dobrý základ do života,“ prikývol. „Tak by to malo byť.“
A tým to skončilo.
Aspoň som si myslela.
Neponáhľal sa. Opatrne mi vsunul prsty pod okraj legín a potom aj pod okraj nohavičiek, zatiaľ čo mi uprene pozeral do očí, a tam sa zastavil. Akoby testoval, kam až môže zájsť. Akoby si nebol istý, čo tam nájde.
Nestopla som ho. Teraz už nie!
Jeho ruka sa ďalej posúvala – pomaly, takmer opatrne, priamo medzi moje stehná. A potom zrazu stuhol.
Zdvihla som obočie. „Prekvapený?“
V očiach mal niečo, čo som tam predtým nevidela. Niečo hlbšie než len záujem.
„Áno,“ odvetil úprimne.
„Nie je to… príliš?“ skúsila som.
Pokrútil hlavou. „Nie. Len… nerozumiem.“
Ticho medzi nami sa zmenilo. Zhustlo.
Trochu som sa od neho odtiahla, nie však zo strachu, skôr aby som získala čas. A napila sa vína, aby som si dodala odvahu. Jeho ruka však zostala tam, kde bola. Nepohla sa. Ale ani neustúpila.
„Zmenila si názor?“ spýtal sa napokon.
Srdce mi bilo silnejšie.
„Možno som len… zvedavá?“ vyriekla som váhavo.
Nebolo to spontánne rozhodnutie. A jeho prsty sa zastavili presne tam, kde som vedela, že sa zastavia. Na pomedzí medzi mojím presvedčením a jeho očakávaním. Medzi mojím a jeho svetom.
Sedela som v kúpeľni na okraji vane, so široko rozkročenými nohami. Zrkadlo bolo zahmlené, voda ešte stekala po dlaždiciach. Držala som v ruke ružový holiaci strojček a striedavo sa pozerala naň a na husté čierne chĺpky medzi stehnami. Od puberty som si depilovala nohy, aj sa holila pod pazuchami, no…
„To robia iba pornoherečky a prostitútky!“ zahriakla ma vtedy mama, keď som s tým prišla zo školy. „Ak ťa raz bude nejaký chcieť, musí ťa akceptovať takú, aká si,“ dohovárala mi dôrazne, až som sa z toho rozplakala.
Dnes už viem, že to bolo možno trochu naivné. No napriek tomu som sa toho miesta žiletkou nikdy viac nedotkla.
Až teraz… Sedela som v kúpeľni na okraji vane, so široko rozkročenými nohami a stále som váhala. Nešlo o to, že by som zrazu zmenila názor. Len som z toho bola celá nervózna, no zároveň aj nedočkavá.
Netlačil na mňa, nenaliehal. Napriek tomu som sa rozhodla TO spraviť. Nie pre neho. Pre seba. Ako dôkaz, že o svojom tele rozhodujem len ja sama.
No prekvapilo ma, čo so mnou tá myšlienka robila. Keď som konečne nabrala odvahu a priblížila sa holiacim strojčekom k tomu miestu, telom sa mi náhle rozlialo príjemné teplo. Cítila som, ako mi postupne napučali bradavky, ako som bez jediného dotyku zvlhla.
Bol to zvláštny pocit. Chcela som byť stále tá statočná, silná, sebavedomá žena. No zároveň mi stačila iba jedna myšlienka na neho a mala som chuť vtiahnuť ho celého do svojho lona. Byť dobré, poslušné dievča. Byť celá jeho.
A potom, keď všetky chĺpky spláchla horúca voda do odtoku vane a ja som tam dole ostala síce trochu červená, ale úplne hladká, už som na neho nedokázala prestať myslieť. Každučký dotyk mojich prstov, pramienok vody zo sprchy, letmé zavadenie látky nohavičiek, to všetko som preciťovala oveľa intenzívnejšie. To všetko mi pripomínalo, že mal pravdu. Išlo o ten pocit.
Ležiac večer v posteli, prestala som sa tomu brániť. Zavrela som oči a v duchu si predstavila jeho ruky. Ako mi prechádzajú po celom tele. Ako ma hladkajú na tvári, na prsiach, na bedrách. Ako mi skĺzavajú dole nižšie, až niekam pod bruško.
A aj keď sa moje telo nakoniec úžasne naplo a ja som s otvorenými ústami lapala po dychu, kŕčovito zvierajúc prikrývku medzi nohami, nedalo sa mi zaspať. Stále som po ňom túžila. Musela som sa s ním milovať znova a znova, až som nakoniec v lone nemohla zniesť ani vlastný dotyk, tak ma tam všetko pálilo.
„Prečo teraz?“ položil otázku, na ktorú som nemala pripravenú odpoveď.
„Neviem,“ priznala som. „Možno som len chcela vedieť, či si to všimneš.“
Decentne sa usmial. „Všimol.“
„A oceníš…“ naklonila som hlavu k jeho hrudi a zahanbene zamumlala do jeho náručia.
Jeho ruka bola stále tam, kde bola. Nepohla sa, neustúpila. Len sa ma jemne dotýkal končekmi prstov, akoby si chcel vychutnať to malé víťazstvo.
„Je to iné,“ zašepkal. „Ty celá si zrazu iná.“
„Krajšia?“ podpichla som ho.
Vedela som však, že to nie je o kráse. Aspoň som v to dúfala.
Pozrel mi do očí. „Nie. O krásu tu nejde. Pre mňa si krásna presne taká, aká si. Vzdorovitá.“
Zamračila som sa. „Tak v čom je to iné?!“ Vytrhla som sa z jeho objatia, v domnienke, že mu celý čas išlo len o to, aby dosiahol svoje.
On sa však znovu naklonil bližšie ku mne. „V tom, že si to vôbec urobila. Pre mňa.“
A ja som vtedy na chvíľu prestala dýchať.
V tej chvíli som pochopila, že nejde o žiadnu úpravu tela. Nešlo o vzhľad. Išlo o to rozhodnutie.
O ten tichý moment v kúpeľni, keď som sa odhodlala spraviť niečo, čo som predtým vzdorovito odmietala. Nie preto, že by som musela. Ale preto, že som chcela vstúpiť o krok hlbšie do toho tajomného priestoru medzi nami.
„Možno som len chcela…“ na chvíľu som sa odmlčala.
On sa však neponáhľal skočiť mi do reči. Nechával mi priestor.
„Skúsiť, aké to je byť trochu menej tvrdohlavá,“ dodala som potichu.
Zasmial sa. „To nie je slabosť.“
„Tak čo to je?“ spýtala som sa zvedavo.
Jeho prsty sa konečne pohli. Pomaly. Spôsobom, na ktorý som tak túžobne čakala.
Neponáhľal sa. Znovu mi vsunul dlaň pod okraj legín. Jeho ruka sa posúvala pomaly, takmer opatrne, pod okraj nohavičiek, priamo medzi moje stehná. No tentokrát už nestuhol prekvapením.
Jeho prsty si vychutnávali nový hodvábny feeling mojej hebkej pokožky. A jeho prostredník, ten si obsadil miestečko priamo v strede.
„Dôvera,“ zašepkal mi potom priamo do ucha presne v tom momente, ako s ním do mňa vošiel.
„Ach,“ vydýchla som, oprela sa oňho a slastne privrela oči.
Nebolo to o tom, že som sa zmenila pre neho. Ale o tom, že som sa rozhodla niečo pred ním odhaliť. Niečo zo seba.
A to bolo oveľa odvážnejšie než akékoľvek presvedčenie, ktorého som sa dovtedy tak tvrdohlavo držala.
