Bez vášne
Keď zastala pred dverami jeho bytu, všetky vopred pripravené vety jej zrazu pripadali cudzie. Musím ti niečo povedať… Chvíľu neisto pozerala na zvonček, kým sa odhodlala stlačiť tlačidlo. Otvoril takmer okamžite. „Ahoj.“ Usmieval sa. Ten úsmev poznala. Trochu mužný, trochu chlapčenský. Snažil sa tváriť seriózne, ale prezrádzali ho oči. Chtiac-nechtiac...
