„Ako sa volá?“ Tá otázka padla v úplne nečakanej chvíli. Sedel v jej malej izbe na posteli, opretý dozadu o stenu, zatiaľ čo ona kľačala obkročmo nad jeho bokmi, s penisom v pičke, a vlnila pritom bokmi. „Kto?“ Tváril sa, že nevie, koho má na mysli. „Vieš dobre, kto!“ odvetila mu pohŕdavo. Rukami sa stále...
Stála nahá pri okraji bazéna a zmätene sa obzerala okolo seba. Pred chvíľou si vo vode vyzliekla plavky a vyhodila ich von z bazéna na dlažbu. Presne sem. No neboli tu. Pozrela na muža pohodlne usadeného v kresle. Schuti sa na nej smial. „Kde mám plavky?!“ Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril....
Sedeli spolu na lavičke pred zmrzlinárňou. Všade okolo sa prechádzali zamilované páriky držiace sa za ruky. Napriek tomu, že ju ritka ešte stále pálila, bola na seba hrdá. Cítila sa ako princezná. Jeho princezná. Nie preto, že jej kúpil najväčší kornút zmrzliny, ktorý tam mali. Ten by jej kúpil aj...
„Vyzleč sa.“ „Čo prosím?“ „Nik tu nie je. Môžeme sa vyzliecť. Obaja.“ Po hodine stúpania konečne našli miesto, odkiaľ mali celé pobrežie ako na dlani. Batohy hodili na zem, na plochú skalu rozprestreli tenkú deku a sadli si do rozpáleného popoludňajšieho slnka. Hlboko pod nimi sa rozprestieralo malé sicílske mestečko...
Keď jej o štvrtej zazvonil telefón, mala na sebe vyťahané tričko a práve rozmýšľala, či strávi večer upratovaním alebo neurobí vôbec nič. „Čo robíš dnes večer?“ spýtal sa namiesto pozdravu. Usmiala sa. „Záleží na tom, čo ponúkaš.“ „Dostal som dva lístky na vernisáž. Kolega ochorel. Bola by škoda, keby prepadli.“...
Vrátila sa na izbu, zmoknutá ako kura. „Ty ale vyzeráš,“ okomentoval jej výzor. Z vlasov jej na plecia ešte odkvapkávala voda. „Bolo ti to treba?!“ pustil sa do nej vyčítavo. „Chcela som ten kostol vidieť aj zvnútra.“ „Veď som ti hovoril, že bude pršať,“ pripomenul jej. „Nechcem sa na výlete hádať....
„Dobrý deň, ja som z ítečka. Prišiel som vám rozbehať ten počítač,“ ozvalo sa z vrátnika pri dverách. Keď vyšiel z výťahu na poschodí, už ho nedočkavo čakala v otvorených dverách. „Jéj, teba poznám! Parkuješ vo firme o dve miesta vedľa, že?“ vybehla na neho bez pozdravu, celá rozjarená z toho, že konečne...
Keď zastala pred dverami jeho bytu, všetky vopred pripravené vety jej zrazu pripadali cudzie. Musím ti niečo povedať… Chvíľu neisto pozerala na zvonček, kým sa odhodlala stlačiť tlačidlo. Otvoril takmer okamžite. „Ahoj.“ Usmieval sa. Ten úsmev poznala. Trochu mužný, trochu chlapčenský. Snažil sa tváriť seriózne, ale prezrádzali ho oči. Chtiac-nechtiac...
Vkĺzol mi pod prikrývku. Úplne potichu sa pritisol k môjmu telu. Skôr než som stihla vykríknuť, zakryl mi ústa dlaňou. „Pst. Neboj, to som ja,“ zašepkal mi do ucha. Rukou mi vošiel pod tričko. Na dovolenke s jeho rodičmi. V oddelených izbách. Ich chata, ich pravidlá. Srdce sa mi rozbúchalo...
Sedela som na gauči s pohárom vína v ruke, v tureckom sede s kolenami roztvorenými do strán, no nepripadala som si vôbec vulgárne. Pred ním nie. Rozprával niečo o cestovaní, ale ja som ho vnímala len napoly. Zahĺbená do vlastných myšlienok, príliš neskoro som si uvedomila, že sa odmlčal. „Čo...
