„Vyzleč sa.“ „Čo prosím?“ „Nik tu nie je. Môžeme sa vyzliecť. Obaja.“ Po hodine stúpania konečne našli miesto, odkiaľ mali celé pobrežie ako na dlani. Batohy hodili na zem, na plochú skalu rozprestreli tenkú deku a sadli si do rozpáleného popoludňajšieho slnka. Hlboko pod nimi sa rozprestieralo malé sicílske mestečko...
Keď jej o štvrtej zazvonil telefón, mala na sebe vyťahané tričko a práve rozmýšľala, či strávi večer upratovaním alebo neurobí vôbec nič. „Čo robíš dnes večer?“ spýtal sa namiesto pozdravu. Usmiala sa. „Záleží na tom, čo ponúkaš.“ „Dostal som dva lístky na vernisáž. Kolega ochorel. Bola by škoda, keby prepadli.“...
Vrátila sa na izbu, zmoknutá ako kura. „Ty ale vyzeráš,“ okomentoval jej výzor. Z vlasov jej na plecia ešte odkvapkávala voda. „Bolo ti to treba?!“ pustil sa do nej vyčítavo. „Chcela som ten kostol vidieť aj zvnútra.“ „Veď som ti hovoril, že bude pršať,“ pripomenul jej. „Nechcem sa na výlete hádať....
„Dobrý deň, ja som z ítečka. Prišiel som vám rozbehať ten počítač,“ ozvalo sa z vrátnika pri dverách. Keď vyšiel z výťahu na poschodí, už ho nedočkavo čakala v otvorených dverách. „Jéj, teba poznám! Parkuješ vo firme o dve miesta vedľa, že?“ vybehla na neho bez pozdravu, celá rozjarená z toho, že konečne...
Keď zastala pred dverami jeho bytu, všetky vopred pripravené vety jej zrazu pripadali cudzie. Musím ti niečo povedať… Chvíľu neisto pozerala na zvonček, kým sa odhodlala stlačiť tlačidlo. Otvoril takmer okamžite. „Ahoj.“ Usmieval sa. Ten úsmev poznala. Trochu mužný, trochu chlapčenský. Snažil sa tváriť seriózne, ale prezrádzali ho oči. Chtiac-nechtiac...
Vkĺzol mi pod prikrývku. Úplne potichu sa pritisol k môjmu telu. Skôr než som stihla vykríknuť, zakryl mi ústa dlaňou. „Pst. Neboj, to som ja,“ zašepkal mi do ucha. Rukou mi vošiel pod tričko. Na dovolenke s jeho rodičmi. V oddelených izbách. Ich chata, ich pravidlá. Srdce sa mi rozbúchalo...
Sedela som na gauči s pohárom vína v ruke, v tureckom sede s kolenami roztvorenými do strán, no nepripadala som si vôbec vulgárne. Pred ním nie. Rozprával niečo o cestovaní, ale ja som ho vnímala len napoly. Zahĺbená do vlastných myšlienok, príliš neskoro som si uvedomila, že sa odmlčal. „Čo...
Keď sa búrka utíšila, ešte stále ležal pod ňou – ticho, bez pohnutia. Ona ležala na jeho hrudi, rozkročená okolo jeho bokov, len s tým rozdielom, že jeho ochabnutý penis už nebol hlboko v nej, ale opretý o jej stehno. Cítila, ako z nej pomaly vychádza vlhkosť, to známe teplo medzi stehnami. Dôkaz toho, že sa to naozaj stalo.
Neodvetila nič, len sa k nemu znovu nahla a pobozkala ho. Nebol to však žiadny letmý bozk na privítanie… Celú noc nespali. Ale že vôbec. Milovali sa vo všetkých možných aj nemožných polohách. Pomaly aj rýchlo. Nežne aj divoko. Rukami aj ústami. Do pičky, do pusy a aj do… áno, aj presne tam! Ráno jej to spravil ešte aj do riťky! Čo mu za normálnych okolností, bez dlhého presviedčania, dovoliť nikdy nechcela. No teraz, teraz mu to dokonca sama ponúkla!
Len čo sa za nimi zavreli dvere, priskočil k nej odzadu. Schmatol ju za vlasy, ktoré mala zopnuté látkovou scrunchie do jednoduchého konského chvosta, rýchlym pohybom si ich omotal okolo dlane a donútil ju tak zakloniť hlavu vzad. „Čo robíš!?“ zjačala na neho. Pritiahol si ju k sebe, rázne – držiac...
