„Napi sa, trochu ťa to osvieži,“ nahol sa k nej a zašepkal. Ležala na bruchu, pod ľanovou plachtou, s ktorou ju on zakryl, zatiaľ čo ju on hladkal po chrbte, stehnách i zadočku. S vďakou sa načiahla po pohári, ktorý jej teraz Ethan podal a hltavo ho vypila na jeden ťah. To, či v ňom nemohla...
„Želáte si?“ ozvalo sa z ničoho nič priamo pred ňou. Dvere sa otvorili úplne nehlučne, čo teda vôbec nečakala, takže sa zľakla tak veľmi, až jej mobil vyletel z ruky. Našťastie ho po pár otočkách vo vzduchu chytila a zachránila tak pred istou smrťou rozpleštením sa na mramorovej dlažbe. „Ja, ja,...
„Kto zas?“ hodil namosúrený pohľad smerom k nočnému stolíku. „Maya,“ odvetila previnilo, ukazujúc meno na displeji mobilu. Ešte raz prešiel prstami cez dva malé kopčeky, vyčnievajúce spod bavlnenej látky jej nohavičiek, v zúfalej snahe presvedčiť ju, aby ten zvuk jednoducho ignorovala. No jej pozornosť už bola dávno rozptýlená jak Wi-Fi signál na...
„Už ma to fakt nebaví!“ Pokúsil sa odhrnúť záves na skúšobnej kabíne a nazrieť dnu, no ona mu v tom prudkým trhnutím látky zabránila. „Počkaj! Nevidíš, že som práve vyzlečená?!“ „Ako to mám vidieť, keď stojím vonku? Koľko ešte?“ „Kokso! Ja neviem! Prečo sa furt pýtaš?“ „Lebo ma to nebaví?!“ „Si...
„Už nechcem,“ odtisla ho jemne od seba. „Nepáči sa ti to?“ „Páči. Ale raz stačilo. Môžem teraz ja teba, dobre?“ „Ako chceš…“ „Chcem…“ Vymenili si teda úlohy. Ona si kľakla na zem, on si rýchlo stiahol dole jediný kus oblečenia, ktorý mal na sebe – plážové šortky a postavil sa...
„Frešetííí, frešetííí,“ nieslo sa z diaľky, odkiaľsi smerom z pláže. V dovolenkovom rezorte totiž nič neznie tak, ako vám vtĺkala do hlavy angličtinárka na strednej. No napriek tomu, že cudzie jazyky nikdy neboli jej priorita, cítila sa tu ako ryba vo vode. „Čo pozeráš?“ vytrhol ju náhle z myšlienok. Cez úzke posuvné dvere balkóna...
„O tomto sa fakt nesmie NIKTO dozvedieť!“ „To v ŽIADNOM prípade! Je to vôbec legálne?“ Okamžite sa vrhli na mobily. „Aha, tak je to ok. Dokonca si ťa môžem vziať aj za ženu!“ predniesol víťazoslávne po chvíľke googlenia. „Čo!? Za ženu? Nech ťa ani nenapadne!“ „Jasne, že nie! No počuj,...
„Čo varíš?“ objala ho zozadu. „Ossobuco,“ odvetil nenútene – prikrývajúc plytký kastról, v ktorom sa dusili teľacie kosti, sklenenou pokrievkou. „Mňam, to vyzerá dobre!“ pochválila ho, nazerajúc mu ponad plece. Nebola však dosť vysoká, aby sa jej podarilo ochutnať aspoň pohľadom. „A tu?“ zaujímala sa preto vzápätí aj o panvicu...
Stačili tri dni a už jej to tu liezlo na nervy. A poriadne. Bolo síce fajn, že mohla ísť k moru – ako študentka by si sama dovolenku dovoliť nemohla. No nejak nedomyslela následky. Nudila sa tu jak pes! A potom, spať na rozťahovacom gauči, s rodičmi na izbe!? Nielen,...
„Ešte chodíš s tým tvojím priateľom?“ začala okľukou. „Teda nie, že či chodíš ako chodíš, ale…, či…“ ošívala sa to povedať. „Či spolu spíme?“ Sedeli u nej doma. Spravila obom kávu, ale skôr by sa jej zišiel frťan. „Áno, to.“ „Hej, občas si spolu vrzneme. A má aj meno, volá...
