„Želáte si?“ ozvalo sa z ničoho nič priamo pred ňou. Dvere sa otvorili úplne nehlučne, čo teda vôbec nečakala, takže sa zľakla tak veľmi, až jej mobil vyletel z ruky. Našťastie ho po pár otočkách vo vzduchu chytila a zachránila tak pred istou smrťou rozpleštením sa na mramorovej dlažbe. „Ja, ja,...
„Ahoj. Máš zajtra čas?“„Čo by si rada?“„Nestihla som ti ukázať ten výhľad… Prídeš sa ešte pozrieť?“„Myslíš TEN výhľad? Ako minule?“„Áno, ten. A počuj…“„Áno?“„To s tým prstom, prečo sme to nerobili nikdy predtým?“„Myslíš, kým sme boli spolu? Neviem. Páčilo sa ti to?“„Hm. Tak zajtra, dobre?“ Zasnene si vzdychla a zložila. Stretli...
Pípla dvere kartou a vošla dnu. Izba už bola našťastie uprataná. Milovala izby na najvyšších poschodiach, s oknami od podlahy až po strop, a ich úchvatný výhľad na okolie, v ktorých len tak stála a pozerala do diaľky. No dnes mala iné plány. Zatiahla hrubé závesy tak, že dnu prenikal...
