Štúdio Kinshi (1/2)
„Želáte si?“ ozvalo sa z ničoho nič priamo pred ňou.
Dvere sa otvorili úplne nehlučne, čo teda vôbec nečakala, takže sa zľakla tak veľmi, až jej mobil vyletel z ruky. Našťastie ho po pár otočkách vo vzduchu chytila a zachránila tak pred istou smrťou rozpleštením sa na mramorovej dlažbe.
„Ja, ja, ja…“ koktala ako školáčka, prichytená pri vyzváňaní na panelákové zvončeky.
Vo dverách stál muž, oblečený celý v bielom. Na sebe mal jednoduché tričko s dlhým rukávom a voľné plátenné nohavice, opásané jutovým lanom. A bol bosý.
„Prepáčte, nechcel som vás vyľakať,“ ospravedlňoval sa so smiechom v hlase, pobavený jej žonglérskym výkonom.
Desať minút pred siedmou už stála na adrese. Na prízemí asi šesťposchodovej budovy bola síce recepcia, no o takomto čase za pultom nik nesedel. Očami preletela zoznam prevádzok na informačnej tabuli. Našťastie nemusela dlho hľadať, lebo firmy boli usporiadané podľa poschodí a tak hneď v spodnej časti zahliadla to, kvôli čomu prišla:
Štúdio a masáže Kinshi ………. -1 poschodie
Zbehla dole po schodoch, prešla dlhou chodbou, až konečne na jej konci, na jedných z množstva dvier, ktoré míňala, objavila rovnaký nápis ako na tabuli pri recepcii, doplnený o nejaké divné znaky:
Štúdio a masáže Kinshi
縛りと緊縛
Zaujímavé meno, preblesklo jej hlavou, Kinshi. Dlho však nad ním nepremýšľala. Vedľa na stene si všimla zvonček a keďže iná možnosť nebola, stlačila červené tlačidlo.
No nestalo sa nič. Chvíľku počkala a zazvonila znovu. Spoza dverí však nebolo počuť žiadny pohyb, žiadne zvuky. Skúsila to teda do tretice, no opäť bez odozvy.
Má tu predsa dohodnutý termín! Zmätená vytiahla mobil, aby si ešte raz skontrolovala prijatú správu s adresou, aj keď vlastne tušila, že sa nič nové nedozvie. Presnú lokáciu masážneho salónu v rámci budovy v nej napísanú nemala.
„Ako vám môžem pomôcť?“ spýtal sa jej muž v bielom.
„Dobrý deň, teda večer. Poslala ma sem zná…,“ v strede vety sa zasekla, hľadajúc pre ňu vhodné pomenovanie. Predsa len to nebola ani priateľka, ani známa. „Teda, kolegyňa,“ dodala po sekundovej odmlke, keď sa konečne vynašla, akoby na tom záležalo.
„Dobrý večer aj vám, slečna,“ odvetil on, trochu váhavo. Nezdalo sa, že by niekoho čakal. „A čo vám povedala? Tá… kolegyňa?“
„Noó, povedala, že robíte skvelé masáže,“ lichotila mu, aby si to náhodou nerozmyslel. Bola by nerada, keby sa sem trepala cez pol mesta zbytočne. „A že pod vašimi rukami úplne zabudnem na problémy tohto sveta,“ dodala ešte. To bola ale pravda, presne takéto odporúčanie dostala. „Ona dnes nemohla prísť, tak poslala mňa ako náhradníčku,“ vysvetľovala zmätok v rezervácii.
„Aha, jasné! Prepáč, čakal som známu tvár, opreto som ostal zarazený. Poď ďalej,“ srdečne sa na ňu usmial a urobil krok dozadu, aby mohla okolo neho prejsť.
Bolo jej síce divné, že jej začal hneď tykať, no tak nejako to priradila k jeho priateľskému vystupovaniu – a tiež k atmosfére, ktorá ju privítala na druhej strane dverí. Ocitla sa v malej vstupnej chodbičke, vo vnútri ktorej sa rozlievalo tlmené svetlo a príjemná citrusová vôňa. Po stenách boli rozvešané rôzne predmety, ktoré tipovala, že mohli pochádzať odniekiaľ z Japonska, ďalekej Ázie, či odkiaľ.
„Môžem ťa vyzuť?“ opýtal sa hneď, ako za ňou zavrel vchodové dvere.
Skôr ako sa tomu stihla podiviť, kľakol si pred ňu na zem a rozviazal jej šnúrky na teniskách. Potom ju jemne chytil za členok a opatrne jej stiahol tenisku dole z nohy. Vzápätí urobil to isté aj s druhou, aby napokon obe uložil do poličky pri stene.
Wau, to bolo čo!? prebehli jej po chrbte zimomriavky.
„Nasleduj ma, prosím,“ povedal a znovu jej venoval úsmev. „Inak, ja som Ethan,“ predstavil sa a podal jej ruku.
„Karin,“ odvetila ona, stále v miernom šoku z toho, čo sa práve medzi nimi odohralo.
Až teraz, keď si jej oči zvykli na prítmie chodby, si ho mohla lepšie prehliadnuť. Mohol mať o pätnásť, možno dvadsať rokov viac ako ona. Vlasy už mal miestami šedivé a tvár zarastenú, no rovnako ako mal upravené vlasy, mal aj dokonale zastrihnutú bradu. A tá postava! Vždy bola na starších, no na tomto bolo hneď aj poznať, že jeho hobby nie je ležanie na gauči s pivkom v ruke. Skôr také plávanie? Už si ho aj predstavovala, ako si pláva v bazéne, vynára sa priamo pred ňou, vyťahuje sa cez okraj von z vody…
„Bola si už niekedy? Na masáži?“ spýtal sa jej nenútene, keď po pár krokoch nazrela do malej miestnosti, osvetlenej len tlmeným svetlom lampičky v rohu.
Zaujatá novým prostredím zabudla aj odpovedať. Na zemi bol koberec a uprostred veľký matrac prikrytý bielou plachtou, ozdobený viacerými vankúšmi bordovej farby. Na jednej strane miestnosti drevené skrine, pri dverách malá komoda a stolička. Na opačnej stene, od zeme až po strop, vynímalo sa obrovské zrkadlo. Poblíž neho stál drevený stĺp, pevne ukotvený v podlahe i strope miestnosti. A z hora viselo niekoľko drevených trámov, uviazaných na jutových lanách.
Netušila, či všetky tie veci slúžia iba ako dekorácia, alebo sú určené na nejaké cvičenie jogy alebo čoho, ale dokonale dotvárali atmosféru celého tohto priestoru.
„Oproti je kúpeľňa, tam sa môžeš pripraviť,“ prerušil jej rozutekané myšlienky. „Na poličke nájdeš nejakú kozmetiku a čistú osušku, ak potrebuješ. No určite ti odporúčam ísť predtým na wécko,“ dával jej inštrukcie. „Keď budeš potom hotová, príď rovno sem. Ja ťa už budem čakať,“ dodal ešte a nechal ju osamote.
V zmysle pokynov vybavila, čo bolo treba a potom si dala rýchlu sprchu. Predsa len, zdalo sa jej hygienickejšie, a hlavne aj zdvorilejšie voči nemu, pred masážou sa osprchovať. Potom sa však zarazila.
Čo je to vlastne za masáž? Má si nechať spodnú bielizeň? Alebo sa má vyzliecť úplne donaha? Má sa ho opýtať? Má na neho zavolať? Nie! To by bolo trápne!
Nakoniec to uzavrela kompromisom – podprsenku si dala dole, predsa len chcela, aby jej vymasíroval aj chrbát a zapínanie vzadu na chrbte by mohlo prekážať. No nohavičky, tie si po sprche znovu navliekla na zadok. Zabalená do osušky potom rýchlo precupitala cez chodbu späť do masážnej miestnosti.
Ethan, tak ako sľúbil, ju už čakal. Namiesto lampičky teraz osvetľovalo priestor len niekoľko sviečok, rozmiestnených po viacerých zákutiach. Medzičasom pred matracom pribudol malý stolček a vedľa neho na zemi, na jeho protiľahlých stranách, ležali pripravené dva vankúše. Uprostred stolčeka stál podnos s čajovým servisom.
„Ahoj, rád ťa opäť vidím,“ usmial sa na ňu, akoby sa práve stretli. „Pripravená?“
„Uhm,“ nevedela, čo presne má na mysli, tak len prikývla.
„Ak by sa ti čokoľvek nepáčilo, hneď mi to povedz. Dobre?“
Znovu len prikývla.
„Teraz si daj ruky hore, prosím,“ požiadal ju nenútene.
Nechápala síce, čo bude nasledovať, no zdvihla ruky nad hlavu.
„Môžem?“ spýtal sa on, ukazujúc na osušku.
„Ale ja,“ protestovala, „už nemám podprsenku!“ Ruky dala v panike dole a osušku tak znovu prikvačila pod pazuchami.
„Neboj,“ upokojoval ju však on. „Tu ti nič nehrozí. Skôr, ako oslobodíme tvoju myseľ, musíme najprv vyslobodiť aj telo. Tu sa žiadna žena nemusí hanbiť.“
Jemne ju chytil za lakte a znovu jej nadvihol ruky, chytil preložený okraj osušky a skôr ako stihla zareagovať, osuška mu ostala visieť v ruke.
„Ale…“ chvatne si zakryla prsia dlaňami.
Postavil sa za ňu, oboma rukami ju pridržal za driek a natočil tak, aby na seba videla v zrkadle na stene.
„Pozri sem, aká si krásna. Tvoje telo si zaslúži voľnosť.“
Už dávno jej nik tak pekne nepovedal. Aká si krásna. Vlastne, asi nikdy.
Potom zobral jej vlasy do dlaní, narovnal si ich do copu, rozdelil do troch zväzkov a začal jej z nich pliesť jednoduchý vrkoč. Keď ho mal hotový, zaistil ho malým motúzikom, ktorý pohotovo vytiahol z vrecka nohavíc. Ona zatiaľ pozerala na seba v zrkadle, ako tam stojí, napätá, no zároveň aj mimoriadne zvedavá z toho, čo bude nasledovať. Spokojný so svojou prácou jej preložil vrkoč cez plece až jej visel pred prsníkmi, ktoré si celý čas zakrývala dlaňami.
„Chcem len, aby si si postupne zvykla na môj dotyk,“ zašepkal.
Pomaly a úplne jemne – končekmi prstov – prechádzal cez jej šiju a plecia, ramená, pomedzi lopatky až na driek, cez bedrá a tenkú látku nohavičiek, stehná, lýtka až úplne dole na jej členky. Jeho pohyby boli plynulé, jemné, rozvláčne. Viedol ich ako maliar vedie štetec po čistom plátne, keď objavuje nové tvary pre svoj obraz. Presne vedel kde sa jej dotknúť, kam položiť svoje prsty, aby sa jej z toho ježili chĺpky vzadu na krku – ešte intenzívnejšie, ako keď jej pri príchode vyzul tenisky.
„Toto dnes nebudeš potrebovať,“ jemne nadvihol okraje jej brazíliek a začal ich ťahať dole.
„To ne…“ protestovala. Vystrašene mu chytila ruku na svojom bedre, snažiac sa ho zastaviť.
„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Tu ti naozaj nič nehrozí. Sľubujem.“ Ako to povedal, chytil jej dlaň do svojej ruky a jemne ju pohladkal. „Len ti ich nechcem celé zapatlať od oleja.“
„Inak, si krásna, Karinka. Pozri. Už ti to niekto povedal?“ znovu jej lichotil.
V miestnosti bolo príjemné prítmie, ktoré zakrývalo všetky nedokonalosti jej tela a tak sa aj jej zdalo, že tá žena v zrkadle je skutočne veľmi krásna. Videla svoj obraz, no prestávala veriť, že je to naozaj ona. Ethan kľačal povedľa tej cudzej ženy a opatrne jej sťahoval dole nohavičky. Tá žena z nich potom sama vystúpila a rýchlo si zakryla ohanbie rukou.
Až vtedy precitla, až vtedy si uvedomila, že je to skutočne ona. Že je nahá pred cudzím chlapom, ktorého spoznala ani nie pred tridsiatimi minútami. To už je vlastne fuk, s nohavičkami, či bez, snažila sa v duchu racionalizovať situáciu. Ak by si chcel na ňu čokoľvek dovoľovať, tenká látka nohavičiek by ju aj tak neochránila.
No Ethan nemal nič také v pláne. Len jej chytil obe ruky za lakte a jemným tlakom ju prinútil, aby si ich dala povedľa tela. Teraz, keď si prestala zakrývať prsia a ohanbie, stála tam naozaj vedľa neho úplne nahá. Ethan ju potom chytil za plecia, potiahol ich dozadu a zatlačil jemne nadol.
„Ramená dozadu a dole od uší. A hlavu hore. Pozeraj priamo pred seba,“ napravil jej postoj. Jej prsia sa vďaka tomu krásne vypli a poskočili nahor.
„Stiahni bruško a podsaď panvu,“ položil jej jednu dlaň na brucho a druhú na zadoček a jemným tlakom proti sebe jej napravil aj polohu spodnej časti tela. Jej dohladka depilovaná pička, ozdobená trojuholníčkom krátkych chĺpkov na Venušinom pahorku, sa vystrčila zvedavo vpred.
Chvalabohu, že nezanedbáva úpravu, aj keď nemá priateľa, prebleslo jej hlavou.
„Špičky k sebe, päty mierne od seba,“ oboma rukami ju chytil za členky a skorigoval jej aj postavenie nôh.
Spokojný so svojím dielom sa potom posadil vedľa nej a vychutnával si pohľad na jej nahú podobu. A jej to zrazu vôbec nepripadalo divné.
„Ďakujem, Karinka, že so mnou zdieľaš svoju krásu. Máš úplne nádhernú postavu, vieš o tom? Stačí, keď popracuješ na správnom držaní tela,“ nasmeroval jej myšlienky späť k zrkadlu.
Stála tam asi tri minúty – len tak, hľadiac na svoj obraz, zatiaľ čo on vedľa nej sedel a usmieval sa. Potom sa postavil, nenútene sa presunul k malému stolíku a posadil sa s prekríženými nohami na vankúš.
„Nech sa páči, pripravil som čaj z damiány. Už by mal byť dostatočne vylúhovaný. Poď, ponúkni sa,“ ukázal rukou na druhý vankúšik pred sebou, zatiaľ čo obratne pripravoval čajový servis.
Zmätená, stále viac a viac nechápajúc, čo je toto vlastne za masážne štúdio, rozhodovala sa, či má vôbec zostať, alebo radšej utiecť. No „kolegyňa“, ktorá ju sem poslala, ho tak ospievala, že sa napokon rozhodla dať mu aspoň šancu.
A tak si predsa len, trochu ostýchavo, sadla oproti nemu, rovnako s prekríženými nohami, presne ako sedel on. Nahé prsia jej teraz trčali priamo oproti nemu, čo teda vôbec nemala v pláne, keď sa rozhodovala, či si má alebo nemá nechať podprsenku. Sedeli blízko seba, určite mal na jej dvojičky dobrý výhľad, no napriek tomu sa nezdalo, že by ho jej nahé prsníky nejako extrémne vyvádzali z miery.
A nielen to! Uvedomila si, že je vlastne nahá aj tam dole a sedí tam s nohami rozkročenými do strán. Vnímala, ako sa jej vulva otvára dokorán, ako jej vnútorné vejáriky vykúkajú von cez vonkajšie pysky. Našťastie výhľad na jej poklad zakrýval malý stolík, ktorý stál medzi nimi. Aspoň v to dúfala. Ethan za ten čas spokojne ponalieval horúci nápoj do dvoch malých čajových mištičiek a jednu z nich presunul k jej okraju stolíka.
Pre Pána! Čo keď ma teraz chce uspať! znovu ju zachvátili panické myšlienky.
No Ethan sa spokojne napil so svojej šáločky, prižmúril obe oči a vychutnával si prvé dúšky čaju. Vlastne, ešte nikdy nepila čaj s mužom úplne nahá! Keď si to uvedomila, zahanbila sa, no už bolo neskoro. Prsia jej stvrdli, bradavky sa jej vztýčili oproti nemu, až mala pocit, že ho s nimi prebodne. V podbrušku sa jej rozlievalo teplo. Cítila, ako sa jej pička napĺňa krvou, ako tam dole celá vlhne, ako sa v nej aktivuje jej ženská energia.
Láskavo prestaň blbnúť! Je to len masáž! snažila sa zahnať hriešne myšlienky, ktoré sa jej začali znenazdajky preháňať v hlave.
„Vonia úžasne, skús!“ povzbudzoval ju zatiaľ on prívetivo. „Damiána pochádzajúca z teplých oblastí Strednej a Južnej Ameriky, najmä z Mexika a Texasu. Je známa svojimi afrodiziakálnymi a relaxačnými účinkami. Používali ju už Mayovia a Aztékovia na zlepšenie nálady a zvýšenie sexuálnej energie. Dobre však pôsobí aj na odbúranie stresu a úzkosti a je tiež vhodná aj pri prechladnutí a kašli,“ vysvetľoval jej popri tom, ako si sám usrkával z čaju. „Ja k nej pridávam na zjemnenie aj štipku škorice a zopár sušených ružových lístkov.“
Opatrne, stále s istou dávkou nedôvery, priložila si svoju šáločku k ústam a namočila do nej pery. Čaj mal bylinnú, ľahko citrónovú chuť s malým náznakom horkosti a naozaj chutil po škorici. Kým si ona vychutnávala horúci nápoj, Ethan sa presunul za jej chrbát. Kľakol si tesne za ňu s kolenami okolo jej bedier, nabral do rúk trochu horúceho oleja a pustil sa do masírovania.
„Chcem len, aby si si postupne zvykla na môj dotyk a nebála sa ho,“ opakoval. „Takže nebuď prekvapená, že ťa spočiatku nebudem masírovať príliš silno. Dobre?“
Naozaj vôbec netlačil. Dalo by sa skôr povedať, že to bolo niečo medzi masážou a hladkaním.
„Uvoľni sa, zavri oči a vychutnávaj si tieto dotyky,“ šepkal jej priamo do ucha.
Masíroval jej šiju, plecia i ramená, palcami prechádzal po zadnej strane krku až do vlasov – k miestu, kde sa svaly pripájajú na lebku. Pod jeho dotykmi sa úplne uvoľnila a tak keď ju chytil za plecia a jemne s ňou začal kývať zboka na bok, zavrela oči ako jej prikázal a nechala sa unášať jeho rytmom.
„Teraz si, prosím, ľahni na matrac,“ zašepkal.
Páčilo sa jej, čo doteraz robil, až nechcela, aby s tým prestal, no poslúchla. S miernou dávkou nedôvery, ľahla si na brucho doprostred matraca.
„Počkaj, toto si daj pod seba,“ zastavil ju v poslednej chvíli a podstrčil pod ňu vysoký vankúš. Pod členky jej potom ešte vsunul menší vankúšik v tvare dlhého valca.
Nabral olej do dlaní, pár sekúnd počkal a potom sa pustil znovu do masáže. Tentokrát začal od chodidiel, pokračoval cez členky, lýtka, zadnú stranu kolien a stehná, cez zadok, driek, paže, chrbát, ramená a šiju, až skončil znovu na zadnej strane krku, vlastne až v jej vlasoch. Keď tam vchádzal prstami, vrnela blahom.
A potom sa jeho ruky opäť vrátili späť nižšie, cez lopatky a driek, až skončili znovu na jej zadočku. Už sa ho vôbec nebála. Neprotestovala, keď jej dôkladne masíroval obe polky, ani keď neustále, akoby náhodou, zachádzal prstami až na jej vnútorné stehná. Oči mala zavreté a spokojne vrnela.
„Máš krásnu riťku, Karinka. Vieš to? Hotová nádhera! Už dávno som taký krásny zadoček nemasíroval,“ opäť vychvaľoval jej krásu do nebies. A jej to robilo naozaj dobre.
Hladkal ju na bedrách, prechádzal dlaňami naraz po oboch polkách zadočku, zachádzal prstami stále viac a viac až do stredu, medzi jej stehná. A ona cítila, ako sa jej v podbrušku preháňajú motýle, ako sa jej od vzrušenia ježia chĺpky, ako tam dole úplne zvlhla. Hlavu mala otočenú na bok, oči zavreté, ruku si inštinktívne dala k ústam a začala si cmúľať svoj prst.
„Ďakujem, že si taká spontánna, Karinka. Tu sa nemusíš za nič hanbiť,“ pohladkal ju po líci a zátylku.
A keď potom prešiel prstami priamo do stredu, sama už mimovoľne roztiahla nohy od seba, zadržala dych a potichučky vzdychla. Dokonale čítal reakcie jej tela. Na sekundu prešiel dlaňami až k jej členkom, no dlho sa tam už nezdržiaval. Chytil ju za priehlavky, ešte viac jej roztiahol nohy od seba a potom bez otáľania vošiel rukou odspodu pod jej panvu.
Jeho štyri prsty skončili priamo na jej pišulke, zatiaľ čo palec, ten sa ocitol medzi jej polkami. Druhou rukou ju hladkal po chrbte, prechádzal po drieku a pomedzi lopatky, hral sa s vrkočom jej vlasov. Potom ju zaň chytil a jemný ťahom ju donútil zdvihnúť sa hore na lakte, prehnúť sa v páse.
Výbuch radosti, vášne a zároveň uvoľnenia, ktorý vzápätí nasledoval, musel byť počuť až von na ulicu. Ešte stále mal prsty na jej pičke, ešte pár sekúnd s nimi robil presne to, čo ju priviedlo až sem. Potom s tým v pravý okamih prestal, len ju tam držal a nechal ju vyčerpanú odpočívať.
Pokračovanie: Štúdio Kinshi (2/2)
