Tagged: Inšpirácie 24/25

Štúdio Kinshi (1/2)

„Želáte si?“ ozvalo sa z ničoho nič priamo pred ňou. Dvere sa otvorili úplne nehlučne, čo teda vôbec nečakala, takže sa zľakla tak veľmi, až jej mobil vyletel z ruky. Našťastie ho po pár otočkách vo vzduchu chytila a zachránila tak pred istou smrťou rozpleštením sa na mramorovej dlažbe. „Ja, ja,...

Haló?! Ja vás počujem!

„Kto zas?“ hodil namosúrený pohľad smerom k nočnému stolíku. „Maya,“ odvetila previnilo, ukazujúc meno na displeji mobilu. Ešte raz prešiel prstami cez dva malé kopčeky, vyčnievajúce spod bavlnenej látky jej nohavičiek, v zúfalej snahe presvedčiť ju, aby ten zvuk jednoducho ignorovala. No jej pozornosť už bola dávno rozptýlená jak Wi-Fi signál na...

Divoká karta

„Už ma to fakt nebaví!“ Pokúsil sa odhrnúť záves na skúšobnej kabíne a nazrieť dnu, no ona mu v tom prudkým trhnutím látky zabránila. „Počkaj! Nevidíš, že som práve vyzlečená?!“  „Ako to mám vidieť, keď stojím vonku? Koľko ešte?“ „Kokso! Ja neviem! Prečo sa furt pýtaš?“ „Lebo ma to nebaví?!“ „Si...

Kde len chceš

„Už nechcem,“ odtisla ho jemne od seba. „Nepáči sa ti to?“ „Páči. Ale raz stačilo. Môžem teraz ja teba, dobre?“ „Ako chceš…“ „Chcem…“ Vymenili si teda úlohy. Ona si kľakla na zem, on si rýchlo stiahol dole jediný kus oblečenia, ktorý mal na sebe – plážové šortky a postavil sa...

Koľko jazykov vieš?

„Frešetííí, frešetííí,” nieslo sa z diaľky, odkiaľsi smerom z pláže. V dovolenkovom rezorte totiž nič neznie tak, ako vám vtĺkala do hlavy angličtinárka na strednej. No napriek tomu, že cudzie jazyky nikdy neboli jej priorita, cítila sa tu ako ryba vo vode. „Čo pozeráš?” vytrhol ju náhle z myšlienok. Cez úzke posuvné dvere balkóna...

Nehľadaj šťastie v cudzine

„O tomto sa fakt nesmie NIKTO dozvedieť!“ „To v ŽIADNOM prípade! Je to vôbec legálne?” Okamžite sa vrhli na mobily. „Aha, tak je to ok. Dokonca si ťa môžem vziať aj za ženu!” predniesol víťazoslávne po chvíľke googlenia. „Čo!? Za ženu? Nech ťa ani nenapadne!“ „Jasne, že nie! No počuj,...

Ossobuco

„Čo varíš?“ objala ho zozadu. „Ossobuco,“ odvetil nenútene – prikrývajúc plytký kastról, v ktorom sa dusili teľacie kosti, sklenenou pokrievkou. „Mňam, to vyzerá dobre!“ pochválila ho, nazerajúc mu ponad plece. Nebola však dosť vysoká, aby sa jej podarilo ochutnať aspoň pohľadom. „A tu?“ zaujímala sa preto vzápätí aj o panvicu...