Nehľadaj šťastie v cudzine

“O tomto sa fakt nesmie NIKTO dozvedieť!“
„Hej, to v žiadnom prípade! Je to vôbec legálne?“

Okamžite sa vrhol na mobil.

„Aha, tak je to ok. Dokonca si ťa môžem vziať aj za ženu!“ predniesol víťazoslávne po chvíľke googlenia.
„Čo!? Za ženu? Nech ťa ani nenapadne!“
“Jasne, že nie! No, počuj, hlavne to nikomu nehovor!”
“Ja!?”
“Áno, ty! Nieže sa opiješ a pochváliš sa nejakej kamarátke!”
“He!? Chváliť sa? Si nefandi… Najhorší sex za dlhý čas.”
“Sa mi nezdalo, keď si pred minútou jačala ako šaľená. Ách, ešte, ešte! Poriadne ma vyšukaj!” posmieval sa jej.
“To som vôbec nepovedala!” rozhorčene protestovala.
“Ale chcela si!”
“Kretén!”
“Ďakujem, teší ma. Tak povedz, kedy si to robila naposledy?”
“Myslíš akože s mužom, alebo sama?”
“Nie! Myslím ako zadarmo, nie za prachy.”
“Si kokot, vieš?” zasmiala sa, trochu nasilu.
“Hej, viem,” zasmial sa aj on. “Keď to my dvaja nikomu nepovieme, nemá sa to kto ako dozvedieť. A potom ešte, žiadne prejavy náklonnosti na verejnosti!”
“Náklonnosti? K tebe? By som sa dogrcala…”
“Tak oukej!”
“Oukej!”

Obaja na seba pár sekúnd zúrivo pozerali, kým sa opäť spontánne rozrehotali.

“Máš to rada odzadu?” opáčil ju nečakane.
“Aj hej. Chceš ešte jedno kolo?”
“No, keď je taká možnosť,” začervenal sa.
“A ešte sa ti dá?” neskrývala údiv.
“Jasné, pozri,” odtiahol sa od nej, aby si mohla prezrieť jeho opäť stoporený penis.
“Tak, ale rýchlo, už som unavená,” utrúsila znudene, pričom jeho pýche ani nevenovala pozornosť, len sa prevrátila na brucho.
“A ty? Ešte chceš?”
“Ja už nepotrebujem…” zamrmlala do vankúša.
“Ako keď nechceš…”
“Ježiš! Nehovorím, že nechcem, len že nepotrebujem. Ale ak ty chceš, tak nekecaj a trtkaj, kým si to nerozmyslím!” rozčertila sa a zdvihla sa pritom hore na lakte.
“Jasné, prepáč, šušulka,” capol jej jednu po zadku.
“A nevolaj ma tak!” zasyčala, avšak ako na povel sa zviezla späť do vankúša, vystrčila zadoček dohora, rozkročila nohy od seba a pustila ho medzi ne.
“Máš peknú riťku, šušulka!” podkušil ju ešte raz, no skôr, ako mu stihla na to čokoľvek ďalšie nepekné povedať, jej ho do tej šušulky znovu vrazil.


„Spíš?“ ozvalo sa šeptom vzápätí, ako skoro nečujne vrzli dvere na jeho izbe. Stála na prahu, oblečená v nočnej košeli, osvetlená zozadu lúčom prenikajúcim z pouličnej lampy.
„Hej,“ odvetil ironicky. V tme izby bolo zreteľne vidieť svetlo z displeja mobilu, ktoré mu ožarovalo tvár, takže jej muselo byť nad mesiac jasné, že ešte nespal.
„A ty?“ spýtal sa po chvíľke ticha, kedy na seba len mlčky hľadeli – keď teda konečne pochopil, že sama neodíde, pretože sa chce rozprávať.
„Mne sa nedá,“ odvetila skormútene.
„Prečo?“
„Neviem, tak…“
„Sa bojíš?“
„Nie, jasné, že nie,“ dušovala sa, ale bolo evidentné, že klame.
„Aha.“
„Trochu áno,“ pripustila. „Mám z toho taký divný pocit. A som smutná.“
„Veríš na duchov?“
„Možno? Čo je na tom?“
„Veď nič…“
„Nemôžme sa vymeniť?“
„Čo si!? Ja do JEJ izby spať nejdem!“
„Ha! Takže aj ty veríš na duchov?“
„Tak, u našej babky si človek nemôže byť istý, či ho nepríde strašiť…“
„To hej,“ prisvedčila. „Čo teraz?“
„Ty sa tam teda nechceš vrátiť?“
„Sama? Už ani za nič! Stále mám pocit, že tam sedí v tom svojom kresle, jak vždy, a hľadí priamo na mňa, ako ležím v JEJ posteli.“
„Hm. Ako, môžeš spať aj tu, ak chceš. Je tu dosť miesta,“ ponúkol a na dôvažok sa ešte viac presunul iba na polovicu veľkej manželskej postele, ktorá skončila svoju púť v hosťovskej izbe, pričom potľapkal rukou po jej druhej voľnej časti.
„To je fakt freaky.“
„Prečo? Nikto sa to nedozvie…“
„Ale…,“ ešte raz skúsila protestovať, no on jej skočil do reči, rozhodnutý ukončiť túto nočnú debatu.
„Jak chceš, ale ja sa odtiaľto nehnem!“
„Ok,“ povzdychla napokon, po špičkách precupitala krížom cez izbu až k posteli a strčila sa pod prikrývku.

„Spíš?“ ozvalo sa o chvíľu znova.
„Čo zas?“ prevrátil očami.

Každopádne nespal. Ležal vedľa nej nehybne, hľadel na strop a počúval jej dych. Naozaj to bolo trochu divné, aj keď vlastne o nič nešlo. No už tá myšlienka, čo by mohlo byť „keby bolo keby“, mu dvíhala adrenalín natoľko, že zaspať nevedel.

„Pamätáš, ako sme tu spávali spolu?“
„Hej, ale to už bolo dávno. Cez prázdniny…“
„Najlepšie prázdniny,“ pritakala.
„Keď sme lozili po stromoch v záhrade a kúpali sa v potoku.“
„Myslíš, keď som sa ti smiala, že ho máš malého?“ aj po rokoch si ho znovu doberala.
„Prestaň!“ osopil sa na ňu.
„Dobre, veď sa hneď nedurdi!“
„A nemám!“
„Ale mal si,“ smiala sa ako kedysi, keď boli ešte malé decká, čo sa hrali spolu na doktora.
„Bola studená voda!“
„Tak to určitééé,“ smiala sa mu ďalej.
„Šušulka!“ nahnevane použil presne TO slovo, na ktoré vždy reagovala ako býk na červenú. Neznášala ho vtedy a ani teraz!

Bolo to už dávno, čo jej ukradol ten časopis pre dospelákov, v ktorom ho mala zakrúžkované. Už ani nevedela prečo a on v tom čase ešte ani poriadne netušil, čo to vlastne znamená. Bola od neho o 3 roky staršia a on ako chalan mal predsa len neskorší vývoj v týchto veciach. No už to, že si v časáku „o láske“ zakrúžkovala práve slovo „šušulka“, mu stačilo, aby ju s ním častoval pri každej príležitosti. Teda až dovtedy, kým to nezačula babka, časopis im nezhabala a za pomoci papuče im obom nevysvetlila jeho význam.

„Kretén!“
„Jedna – jedna!“

Chcel dodať ešte „šušulka“, ale rozmyslel si to, už by to nebola zábava. Namiesto toho ju opatrne chytil za ruku.

„Ty?“
„No?“
„Môžeš ma poškrabkať?“ otočila sa k nemu chrbtom.

Sekundu zaváhal, no potom sa aj on otočil na bok smerom k nej a voľnou rukou ju začal škrabkať medzi lopatkami. Zavrnela ako malé mača.

„Môžeš ma aj objať?“
„Ale…“
„Prosíííím! Je mi tak smutno…“ škemrala tichučko.
„Ach jaj,“ vzdychol si, no pritiahol sa k nej ešte bližšie a prehodil cez ňu celú pažu.

Až teraz to začalo byť skutočne divné. Chvíľu len nehybne ležali vedľa seba, v objatí, ako dve lyžičky v šuplíku kredenca ich starej mamy.

„Zajtra vypraceme zbytok,“ povedala úplne od veci.
„Hm,“ nezrozumiteľne zamručal do jej vlasov.
„A potom sa to tu môže predať.“
„Hm,“ zamručal znovu.

Pomrvila sa zadkom oproti nemu. Chrbtom sa už dotýkala jeho hrude, zadočkom narážala oproti nemu. V duchu hneď uvažoval, či HO mohla cítiť. Dúfal, že nie.

No prírodu neoklameš.

Opäť sa pomrvila, načo jeho neposlušný kamarát nadskočil priamo oproti jej prdelke. „Prestaň!“ hromžil na neho v duchu.

No stalo sa to znova. Ako sa mu plnil krvou a rástol, jednoducho sa mu vzpriečil v boxerkách a zakaždým, keď mu s ním myklo, narážal jej do ritky. „To sa fakt nedá! To si už musela všimnúť!“

„Počuj,“ náhle sa vysmykla z jeho objatia a otočila sa tvárou k nemu.
„No? …“ skôr ako stihol čokoľvek dopovedať zacítil na perách mentolkovú chuť jej zubnej pasty. Prisala sa mu na ústa a on jej bozk spontánne opätoval.
„Sme nemali stiahnuť tú fľašu vína,“ šepla, keď sa na okamih odtiahli z pier. „Ale! Potrebujem ťa. Teraz. Viac…“
„Ako VIAC?“ hral nechápavého.
„Trochu viac. Poriadne viac…“ spresnila i nespresnila ona, no on už pochopil, čo má na mysli. Predsa len nemal 12 ako kedysi, keď si tajne listoval farebné obrázky v jej zakázanom časopise, takže už týmto veciam o niečo VIAC rozumel.

Opäť sa k sebe pritúlili, no tentokrát sa už zapojili aj ich ruky – šmátralky, a zatiaľ čo ona mu siahla priamo medzi nohy a nahmatala si tam jeho vzpriameného kamoša, on zašiel rukami pod jej nočnú košeľu, ktorá vzápätí skončila vyhrnutá až pod prsia.

A keď jej vošiel rukou pod nohavičky, chytil ju pevne za zadok a pritiahol si ju bližšie, vôbec neprotestovala. Pritlačila k nemu panvu, až mal nohu priamo medzi jej stehnami, a začala sa o ňu žiadostivo trieť svojou šušulkou. Tempo sa zrýchľovalo, jej dych sa skracoval, perami sa mu zahryzla do krku…

Na chvíľu sa od neho odtrhla, prevalila sa na chrbát, nadvihla panvu a jedným rýchlym pohybom si stiahla tie nohavičky dole. Keď ich dostala kúsok nižšie, k členkom, pomohla si nohami, aby ich vzápätí odkopla kdesi do kúta izby. Nedočkavo ho potom chytila okolo krku a prevalila na seba.

Narážal jej penisom medzi nohy, zatiaľ ich však stále oddeľovali jeho voľné boxerky na spanie.

„Daj si to konečne preč!“ vošla mu rukami do treniek. Ani ich nebolo potrebné vyzliekať. Stačilo, aby ich odhrnula nabok a vytiahla mu ho cez široký otvor von.
„Myslím, že by sme nemali…“
„Buď už, prosím ťa, ticho!“ zahriakla ho a nasmerovala si ho priamo doprostred pičky. Penis mu stál ako papek – a bolo mu zjavne jedno, v koho pičke to vlastne skončí.

Keď do nej vošiel, náruživo vzdychla, pritiahla si ho bližšie, objala stehnami okolo bokov a viac nepustila.

Bolo to intenzívne a živočíšne. Ako keď sa milujú dvaja starí milenci; akoby si to rozdával so svojou ex, s ktorou majú veľa spoločných zážitkov a spomienok, a presne vedia, čo ten druhý práve chce.

„To bola celá ona!“ preblesklo mu hlavou. „Staršia od neho, vždy vymyslela nejakú blbosť, donútila ho sa pridať, no následky, tie si zlizli obaja!“

Bolo to intenzívne, živočíšne a hlavne rýchle. Nechal ju, nech sa urobí ako prvá, a potom to do nej vpustil aj on. Bez ochrany.

„Nehľadaj šťastie v cudzine, nájdeš ho doma v rodine,“ spomenul si v tom okamihu na názov svojej témy z maturitnej písomky. „Bože, ty si ale úchyl! To jej ani nejdem hovoriť…” prebleslo mu hlavou. “Dúfam len, že z toho nebude nejaký prúser,“ pomyslel si ešte, ale to už bolo aj tak jedno.

“O tomto sa fakt nesmie NIKTO dozvedieť!“


...