Štúdio Kinshi (2/2)
„Napi sa, trochu ťa to osvieži,“ nahol sa k nej a zašepkal.
Ležala na bruchu, pod ľanovou plachtou, s ktorou ju on zakryl, zatiaľ čo ju on hladkal po chrbte, stehnách i zadočku. S vďakou sa načiahla po pohári, ktorý jej teraz Ethan podal a hltavo ho vypila na jeden ťah. To, či v ňom nemohla byť nejaká droga, ju už ani nenapadlo.
„Páčilo sa ti to?“ spýtal sa jej nenútene.
Celá sa začala červenať a tak len zahanbene prikývla.
„Nemusíš sa hanbiť,“ zareagoval na ňu, keď si to všimol. „Je to úplne prirodzená vec. Každý z nás potrebuje raz za čas uvoľniť nahromadenú energiu von z tela. Aby mohol potom načerpať niečo nové. Niečo, čo mu znovu urobí radosť.“
Nechápala presne čo tým myslí, ale ani jej to pravdupovediac nevadilo. Ešte stále bola ako omámená, no zároveň, aj sa tomu sama čudovala, ešte stále akoby nemala dosť. Cítila, ako jej do tváre opäť vlial rumenec, ako jej opäť spevneli prsia, ako sa jej znovu vztýčili bradavky, ako jej teplo zaplavovalo podbruško.
Už to ani neskrývala. Ba čo viac, chcela, aby si to aj on všimol. Zatiaľ čo jej on rozprával o tom, aká je krásna, aké má nádherné prsia a zadok, ona si rukou mimovoľne prešla cez prsník, začala sa pred ním hladkať na bradavke. Druhú ruku nechala spadnúť do svojho lona. Plachtu, do ktorej bola pred chvíľou ešte celá zamotaná, odložila bokom a prsty jej akoby nepadane skončili presne v strede pišulky.
Ethan bol pozorný masér, ak sa tak dala jeho profesia nazvať. S veľkým citom pre detail ženského tela. Veľmi dobre si hneď všimol, čo robí a kam tým smeruje, no nechal ju, nech si sama stanoví hranice, kam až chce zájsť.
Prostredníkom spodnej ruky si za ten čas nepatrným pohybom masírovala vrchnú časť štrbinky, prechádzala s ním po klitorise skrytom pod mäkkou čiapočkou jej pokožky, zatiaľ čo si ukazovákom a prostredníkom druhej ruky stískala bradavku. Dalo by sa povedať, že až žobronila o jeho pozornosť.
„Je dobré, že vieš, čo sa ti páči,“ pochválil ju po chvíľke. „Ak chceš, môžeme pokračovať v masáži.“
„Áno, chcem. Prosím,“ vyhŕkla spontánne.
“Tak si ľahni, ale teraz už na chrbát,” vyzval ju s úsmevom.
Na sekundu zaváhala, no to, čo dokázali jeho ruky s jej zadnou stranou tela, ju presvedčilo. Vlastne, potajomky aj dúfala, že k tomu príde.
Znovu nabral trochu oleja do dlaní, pár sekúnd počkal a potom ich bez okolkov nechal spočinúť na jej prsníkoch. Predsa len ju takýto priamy útok trochu aj vydesil, vypleštila preto na neho oči, no on ju hneď upokojoval: „Neboj sa, Karinka. Uvoľni sa, zavri oči a užívaj. Vychutnávaj si dotyky.“
Venoval im všetku pozornosť, hladkal ich, prechádzal po nich otvorenou dlaňou, opatrne miesil, jedným prstom krúžil okolo bradaviek… A ona cítila, ako sa jej opäť v podbrušku preháňajú motýle, ako sa jej od vzrušenia ježia chĺpky, ako tam dole úplne zvlhla. A keď potom prešiel končekmi prstov aj po jej bedrách, a skončil na vnútornej strane stehien, sama už roztiahla nohy od seba, zadržala dych a potom potichučky vzdychla, čakajúc, čo bude nasledovať, dúfajúc, že to budú jeho prsty priamo v jej pičke.
„Ďakujem, Karin,“ zašepkal, „že so mnou takto otvorene zdieľaš svoje pocity,“ s prehľadom čítal reakcie jej tela. „Teraz sa ale, prosím, postav sem na zem.“
Červenala sa až za ušami, no už vôbec neodporovala, poslúchala ho na slovo.
„Si krásna, Karinka, vieš to?“ postavil sa za ňu a šepkal jej do ucha. „Rozkroč trochu nohy,“ dával jej ďalšie príkazy.
Keď tak spravila, pridržal ju za driek a natočil tak, aby na seba znovu videla v tom veľkom zrkadle na stene. Ako tam stojí, nahá a napätá, no zároveň aj mimoriadne zvedavá z toho, čo bude nasledovať. On zatiaľ podišiel k jednej zo skríň pri stene, otvoril ju a z množstva rôznych pomôcok zavesených na háčikoch si zobral niekoľko zväzkov lán. Jedno z nich rozmotal, preložil na polovicu a spravil na ňom uzlík, čím mu presne v strede vznikla malá slučka.
Potom sa postavil pred Karin a ukázal jej to lano prevesené cez svoju dlaň.
„Neboj sa, je to len lano. Neublížim ti, naozaj sa ti nič nestane,“ upokojoval ju, keď zazrel jej vystrašený pohľad. „Len sa trochu zahráme. Dobre?“
Váhala, no nakoniec prikývla.
Prechádzal jej s tým lanom po tele, nechal ho padať vlastnou váhou, jemne jej ho obmotával okolo drieku, ramena i stehna, aby ho potom znovu uvoľnil a nechal šmýkať jeho drsnú štruktúru po jej nahej pokožke.
„Vidíš, nič sa nedeje. Je to len lano,“ šepkal k nej. „Daj si teraz ruky za chrbát a chyť sa za lakte,” vyzval ju po chvíli.
Pristúpil k nej odzadu a pripravené lano prevliekol koldokola jej rúk, čím jej ich zviazal dokopy. Ďalšie lano uviazal aj okolo jej pravého ramena, následne jej s ním obmotal celý hrudník, viedol ho tesne popod jej prsia, aby ho nakoniec zakončil na ľavom ramene. Neutiahol ich úplne pevne, dával pozor, aby medzi lanom a jej pokožkou vždy zostalo miesto aspoň na dva prsty. Na napriek tomu, stála tam teraz s rukami za chrbtom, zviazaná, neschopná s nimi viac pohnúť.
„Si v pohode?“ postavil sa priamo pred ňu, aby jej videl priamo do očí.
Znovu len prikývla, trochu viac vystrašená, akoby sama chcela. Srdce jej bilo ako splašené, adrenalín vystúpil až na spánky, no ani sa nehla.
„Môžeme pokračovať?“
Znovu len prikývla.
„Musíš so mnou hovoriť, Karinka, dobre? Môžeme pokračovať?“
„Áno,“ hlesla tichým hláskom, ale jemu to napokon stačilo.
Prehodil jedno z lán cez brvno, ktoré viselo zo stropu, uviazal jej ho vzadu o ruky a potiahol za jeho druhý koniec. Nadvihlo ju hore, až musela dať nohy viac k sebe a postaviť sa na špičky. Vzápätí si stúpol povedľa nej, objal ju okolo pása, pritiahol si ju k sebe a pravou rukou jej pohladil bližšiu polku zadočku.
“Máš krásnu ritku, Karinka,” pochválil ju. “Mali by sme ju trošku pohladkať, čo povieš?”
Odpoveď ani nečakal a už jej uštedril úder otvorenou dlaňou na pravú polku. A vzápätí aj na ľavú. Prekvapením zjakla. A ďalší. A ďalší. Zjajkla znovu. A ďalší. A ďalší…
Neudieral silno, skôr sa snažil ukladať jednotlivé rany tesne vedľa. O chvíľku ju mala celú rovnomerne červenú.
A ďalší. A ďalší… Po líci sa jej náhle rozkotúľala malá slzička. Hneď si to všimol a okamžite prestal.
„Môžem ťa objať?“
Súhlasila.
Rýchlo povolil záves, aby nemusela stáť na špičkách, utrel jej tvár vreckovkou a potom ju naozaj celú objal i prinútil, aby si zložila hlavu na jeho hruď. Hladkal ju po šiji, hral sa s prstami vo vlasoch, hladkal po zadočku.
„Si statočné dievča, zvládaš to perfektne,“ utešoval ju celý čas, až kým sa neupokojila. „Chceš s tým prestať?“
„Áno,“ neisto súhlasila, netušiac či ho tým nenahnevá.
„Úplne, alebo iba s týmto?“ spýtal sa jej on pokojne a zľahka ju potľapkal po zadočku.
„S týmto,“ hlesla po chvíľke ona.
„To nevadí moja, to je v poriadku. Vyskúšame niečo iné. Dobre?“
Zobral teraz ďalšie lano a priviazal jej ho o ľavý členok, nohu jej zdvihol dozadu dohora a toto lano tiež priviazal o brvno nad ich hlavami. Stála tam, respektíve napoly visela, na jednej nohe v lastovičej polohe, kývajúc sa z boka nabok, keď sa snažila udržať rovnováhu. Chvíľku ju nechal trápiť sa a za ten čas sa opäť pohrabal v šuplíku komody. Potom pred ňu pristúpil, pritiahol si ju k sebe a strčil jej ruku priamo medzi nohy. V tej ruke už držal malý mikrofón – vibračnú masážnu hlavicu. Keď ho vzápätí zapol a pritlačil na jej pičku, až sa jej podlomila noha, na ktorej stála. Ethan ju však pevne pridržal, aby si neublížila.
„Pomaly, miláčik, pomaly,“ upokojoval ju.
Vibrujúca hlavica medzi nohami však pokračovala v jej trýznení. Začala prudko dýchať, snažila sa na ňu ešte viac pritlačiť, no zakaždým keď sa jej to už-už podarilo, znížil ju o kúsok nižšie, až ju opäť zastavilo to nešťastné lano, na ktorom visela zo stropu.
„Prosím!“ vyhŕklo z nej. „Prosím!“ žobronila.
„Ešte nie, zlatko! Najprv sa len spolu posadíme na zem, dobre?“ nedoprial jej ešte vytúžené uvoľnenie.
Odviazal jej nohu, potom aj záves vedúci z rúk za jej chrbtom a pomohol jej sadnúť si dole na zadok. On sa sám posadil tesne za ňu s rozkročenými nohami okolo nej.
„Neboj sa, Karinka, len zavri oči,“ šepkal jej v tesnej blízkosti do uška, až sa jej z toho ježili chĺpky na zátylku.
Zobral saténovú šatku, preložil jej ju cez oči a zaviazal vzadu na hlave.
„Len sa o mňa opri. Neboj sa ma.“
Oprela sa teda rukami zviazanými vzadu za chrbtom a jeho hruď. On si dal ruky okolo jej pliec a začal jej jemne masírovať prsníky vytŕčajúce z povrazov. Chvíľu sa s nimi hral, až mala bradavky vztýčená tak, že každý ďalší dotyk jej spôsoboval malé utrpenie. Keďže sa už nemohla na seba pozerať v zrkadle, o to viac bol každý jeho dotyk prekvapujúci a vzrušujúcejší.
Zobral dva malé gumené prísavky, stlačil ich stredovú časť, priložil k prsníku a nasadil jej ich každú na jednu bradavku. Z prísavky sa stala malá vákuová pumpička, ktorá ešte viac vytiahla jej bradavku von z prsníka.
„Povedz, keď to začne byť nepríjemné,“ zašepkal Ethan.
„Už!“ hlesla okamžite, až sa tomu obaja zasmiali.
Pár krát ešte brnkol prstom do prísaviek, aby sa uistil, že dobre držia a potom sa posadil vedľa nej, pričom ju nechal ľahnúť úplne dozadu na zviazané ruky.
Chytil jej ľavú nohu, pokrčil v kolene a pritiahol jej členok úplne k stehnu. Potom zobral ďalší povraz, obmotal ho niekoľkokrát dookola jej nohy, pretiahol stredom pomedzi členok a stehno a zaviazal na uzol. Rovnako spravil aj s jej pravou nohou.
Teraz už nemohla hýbať nielen rukami, ale ani vystrieť nohy. Napokon chytil voľné konce lán vedúce od jej kolien, potiahol ich do strán, upevnil k okám na stene a prinútil ju tak roztiahnuť zviazané nohy široko od seba.
Cítila sa úplne bezbranná, otvorená a oddaná jeho mučiacim technikám. No on ešte neskončil. Opäť zobral mikrofón a tentokrát jej ho priviazal k stehnu tak, aby sa jeho vibračná hlavica sama dotýkala priamo jej štrbinky medzi nohami. Keď ho zapol, mykla sa a začala nekontrolovane vzdychať.
On sa opäť nahol k jej uchu a zašepkal: „Si statočná, Karin. Si krásna. No na dnes už stačilo. Už viac nebudeme skúšať. Teraz si len chvíľku vychutnaj ten pocit oddanosti. Ten pocit, keď sa tvoje telo nemôže hýbať, keď ho nemôžeš ovládať. Keď ti tvoje telo nepatrí, ale ty patríš svojmu telu…“
Šepkal jej ďalšie podobné nezmysly do uška a jej z toho všetkého úplne vypínala hlava. Nevnímala priestor ani čas, nevnímala nič okolo seba, žiadne myšlienky ju neťažili. Vnímala len jeho prsty, ktoré pomaly prechádzali po celom jej tele, po tvári, po krku, cez prsia, brucho, boky a stehná až k jej ohanbiu, prechádzali cez jej vonkajšie pysky a cez stred jej štrbinky, priamo cez klitoris.
Hrýzla si peru a vzdychala.
„Neboj sa, Karinka! Uvoľni to napätie, pusti ho von! Nechaj tú energiu plynúť!“ povzbudzoval ju on.
No a keď jej na klitoris priložil malý sací stimulátor, pripravený práve na tento okamih, trvalo to len pár sekúnd a bola hotová. Držal tú úžasnú vecičku priamo oproti nej, aj keď sa mykala a chcela utiecť z jeho dosahu, aby sa vzápätí naopak tlačila panvou priamo oproti nemu.
Zmietala sa v mohutnom orgazmickom kŕči, tvár mala pokrivenú v divnej grimase, všetky svaly napäté, jej telo sa chcelo vymaniť zo zovretia lán, no namiesto toho sa len zmietalo vo vlnách, ako hodené do morského príboja.
Ešte niekoľko minút sa chvela a on ju celý čas držal v náručí. Už nič nerobil, oba vibrátory odložil bokom, len mal ruku položenú v jej rozkroku a pevne ju držal.
Potom ju opatrne rozviazal, masíroval jej celé telo, najmä ruky a nohy, na ktorých mala najviac viditeľné stopy po lanách. Nakoniec ju ešte zabalil do plachty a cez tú plachtu ju hladkal, ískal vo vlasoch, kolísal a šepkal jej pritom aká je krásna a úžasná, až sa mu úplne poddala a unavená zaspala v náručí.
Keď sa prebrala, rozospatá blúdila vyplašene očami po miestnosti. Netušila kde je, s kým je, ani koľko je vlastne hodín. Ethan sedel vedľa nej a pri svetle malej lampičky si čítal knihu.
„Ahoj, Karinka. Neboj sa, všetko je v pohode,“ upokojoval ju. „Nechcel som ťa budiť. Ak už chceš ísť domov, musím ťa ísť vypustiť, vrátnica už bude zavretá. No zober si radšej taxík, už je fakt neskoro.”
Trochu sa pred ním aj hanbila. Rozobral ju na malé kúsočky a potom ich zase poskladal, do akejsi inej, uvoľnenejšej, možno aj krajšej podoby. A to všetko za jeden úžasný večer. Rýchlo sa obliekla a on jej pri vchodových dverách, rovnako ako pri jej príchode, pomohol do tenisiek, aj jej zaviazal šnúrky.
„A pozdrav kolegyňu,“ dodal ešte pri odchode so smiechom. „A ak sa ti tu páčilo a chceš skúsiť prípadne aj niečo viac, vieš kde ma nájdeš. Ale nabudúce radšej zavolaj!” zasmial sa vlastnému vtipu, objal ju, dal jej pusu na čelo a vypustil von z budovy.
„Drahá, prečo ste nebola na tej masáži, čo som vám spustila termín?“ spýtala sa jej na druhý deň vyčítavo právnička protistrany, skôr ako začali oficiálnu časť stretnutia.
„Ako? Ja? Ja som tam bola,“ koktala Karin, celá červená v tvári, keďže sa jej v hlave okamžite vybavili všetky detaily včerajšej „masáže“.
„Tak neviem, masér mi o štvrť na osem volal, či prídem, lebo inak pôjde domov. Tak som mu povedala, že mala prísť náhrada, ale teda ak neprišla, že to ruším. Škoda, že ste tam nešla Karin, robí naozaj dobré masáže. A tie jeho ruky – no hotový zázrak! No nevadí, asi ste mala lepší prog…“
„Ale ja som tam naozaj bola! Žltá budova, na recepcii už nikto nebol, ale na tabuli som to našla, po schodoch dole…“
„Drahá, to je v poriadku, nemusíte sa ospravedlňovať. Neviem, kde ste bola, ale oni sú hore na treťom. Ale ako hovorím, je to v poriadku. Poďme pracovať, tá zmluva sa sama nenapíše!“
Keď videla kto volá, vyšla radšej na chodbu.
„Áno, prosím?“ zdvihla ho s prísnym tónom v hlase.
„Dobrý deň. Tu je Ethan,“ ozval sa mužský hlas na druhej strane linky.
„Dobrý deň, Ethan. Ako sa máte?“
Bolo mu jasné, že sa v skutočnosti nezaujíma ako sa má, ale skôr prečo volá, a tak prešiel hneď k veci.
„Chcel som vám poďakovať za odporučenie novej klientky.“
„Tak o tom nič neviem.“
„Aha,“ pritakal chápavo, no napriek tomu pokračoval. „Aj tak vám ďakujem.“
„To naozaj nestojí za reč. Hovorila som predsa, že by bola veľká škoda, keby také šikovné ruky nespoznali viaceré.“
„Ešte raz ďakujem.“
„Neďakujte, rada pomôžem, keď môžem. Ale, teraz som si nie istá, či nezačnem na slečnu žiarliť!“
„Každá ste krásna,“ odvetil diplomaticky. „Ale sľubujem, že nabudúce vám to vynahradím.“
„Tak na to sa naozaj už teším,“ zasmiala sa.
„A ona? Ako?“
„Myslím, že dobre. Lepšie povedané, výborne. Tá zmena, no hotový zázrak! Od rána žiari na celú zasadačku ako malé slniečko!“
„Tak to som rád. Pozdravte ju odo mňa.“
„To asi nepôjde. Ale ste milý,“ dodala.
„Ešte raz vďaka.“ „Vidíme sa budúci týždeň,“ odvetila namiesto pozdravu. No tentokrát už svoj termín nikomu nespustím! pomyslela si ešte v duchu.
