Na veľkosti záleží
“Ešte chodíš s tým tvojím priateľom?” začala okľukou. “Teda nie, že či chodíš ako chodíš, ale … či …,” ošívala sa to povedať.
“Či spolu spíme?”
Sedeli u nej doma. Spravila obom kávu, ale skôr by sa jej zišiel frťan.
“Áno, to.”
“Hej, občas si spolu vrzneme. A má aj meno, volá sa Marek. Ale nenazvala by som ho zrovna MOJÍM priateľom.”
“Takže spolu nechodíte?”
“Bože, čo sú toto za otázky!? Veď vieš, že spolu nerandíme, iba si občas zavoláme a zamrdáme. To sa pýtaš?”
“Hej.”
“A prečo ťa to zaujíma?”
“Tak…,” vzdychla, neschopná dokončiť vetu.
“Ježiš, zlato, tak sme najlepšie kamošky alebo nie? Neboj sa, budem ťa ľúbiť aj tak. Normálne vysyp o čo ti ide, dobre!?” strácala s ňou trochu nervy.
“Akože či by si mi ho nepožičala,” vyhŕkla na jeden výdych.
“Ako nepožičala? Akože na TO?”
Nezaskočila ju ani tak samotná požiadavka, ako skôr to, kto ju vzniesol.
“Áno, na TO,” prikývla, červená až za ušami.
“A nejdeš sa ty onedlho vydávať?”
“Veď práve,” vzdychla si, “My sme sa tak s Jožkom rozprávali, vlastne sme sa už dohodli, že ešte pred tým…, že ešte pred svadbou by sme mohli skúsiť aj niekoho iného.”
Tento rozhovor ju značne mentálne vyčerpával a tak bola rada, že to zo seba nejako dostala. Kocky sú hodené, už sa z toho stačí len nejako vykecať.
“Mňa z vás dvoch asi posere. To bol jeho nápad, že?”
“Áno, jeho. Ale ja som nakoniec tiež súhlasila. Vieš, keď ja som mala doteraz sex len s ním a,” preglgla, “a Jožko hovorí, že radšej ako byť neverná po svadbe, si mám užiť, kým sa ešte dá… Nezdá sa ti to?”
“Nuž, užívať si môžeš aj po svadbe, stačí sa dohodnúť… Ale tak je to vaše rozhodnutie,” začala opatrne, no potom sa zdesila, “Ale dúfam, že nechceš výmenu, že nie?”
“Nie, to v žiadnom prípade! On povedal, že si nejakú nájde. Alebo zaplatí. Nechcem to vedieť.”
“To mi odľahlo! Lebo to by som asi nedala, to by bolo fakt creepy,” uľavilo sa jej.
“Len, ja sa bojím ísť s niekým iba na jednu noc, na zoznamkách sú samí úchyláci a tak…”
“A tak ťa napadlo využiť služby môjho priateľa s výhodami?” skočila jej do reči a začala sa smiať. Nie povýšenecky ani naštvane, proste od srdca.
“No hej. Či by si mi ho nepožičala, keď spolu nechodíte. Len teda sexujete.”
“Ako môžem sa ho opýtať, keď tak naliehaš…”
“Nenalieham!” prerušila ju urazene.
“Klídek! Poď sem, zlatko! Môžem ťa objať?”
“Môžeš. Ľúbiš ma aj tak?”
Konečne jej odľahlo a obe sa začali schuti smiať.
O dva dni jej poslala správu: “Dohodnuté na piatok večer. Uži si! Ale nieže sa zamiluješ! 😍 A neznič mi ho veľmi, prosím ťa! 🤣 Pa.”
Meškala vyše pol hodiny. Cestou si to trikrát rozmyslela, naschvál nevystúpila na správnej zastávke, previezla sa a potom sa musela vracať, ale nakoniec predsa len zazvonila na zvonček s modrou menovkou.
“Poď ďalej,” ozvalo sa z interkomu bez opýtania, akoby ju už dávno očakával, čo bola teda asi aj pravda.
Dvere jej otvoril pohľadný, vysoký muž športovej postavy. Na sebe mal plátené nohavice a obtiahnuté tričko, pod ktorým sa mu dokonca rysovali nejaké svaly. Trochu ju len prekvapilo, že mohol mať o desať, možno aj pätnásť rokov viac ako ona. Sisa jej nikdy nespomínala, že je na starších.
“Prepáč, že meškám, zle som odhadla cestu,” ospravedlňovala sa nervózne.
“Nič sa nedeje, nikam sa predsa neponáhľame. Máme celú noc,” žmurkol na ňu a pomohol jej z kabáta, čím si hneď získal jej sympatie.
“Spravil som ti teplý čaj a nejaké jednohubky na privítanie,” pokračoval, keď ju viedol do útrob bytu, “a teda vraj si vegetariánka, tak som ich spravil bez mäsa.”
Keď vošla do obývačky, ostala príjemne prekvapená. Na stolíku v obývačke horela sviečka, vedľa nej stála fľaša vína s papierovou servítkou okolo hrdla, krčah vody a okolo boli rozložené malé mištičky s pochutinami.
“Ďakujem, si zlatý, to si fakt nemusel.”
“A nič sa neboj, dobre? Sisa mi o všetkom povedala. My sa stretávame spolu, ale inak si každý môžeme robiť čo chceme, takže nám to nevadí. Ok?” neustále ju upokojoval, “A ešte – ak by sa ti to prestalo náhodou páčiť, len mi povedz, alebo teda môžeš aj odísť, dvere nechám odomknuté.”
“Sisa hovorila, že si v pohode, tak jej budeme veriť,” trochu nasilu sa zasmiala vlastnému vtipu, ale pohľadom predsa len skontrolovala únikovú cestu von z bytu.
Začali čajom, potom prešli na víno. Bol milý a pozorný, no jeho náklonnosť nebola hraná; nebol úlisný, ako zvykli byť niektorí chlapi, keď sa ju snažili zbaliť. Jej počiatočná nervozita rýchlo pominula a pohár vína spôsobil, že sa uvoľnila – sedela na gauči natočená k nemu, s jednou nohou ležérne skrčenou pod zadkom, a bolo jej s ním vskutku fajn.
Rozprávali sa o všetkom možnom – trochu poohovárali Sisu a smiali sa, aká je občas bláznivá, zaujímal sa o jej prácu, koníčky, rozprával jej ako rád varí. A uprostred rozhovoru sa jej len tak mimochodom opýtal, či jej môže pomasírovať chodidlá. Neskôr prešiel aj na členky a lýtka a zrazu bolo desať hodín večer a on sedel za ňou, masíroval jej šiju a plecia a pritom sa spolu smiali a bavili ako dvaja starí kamoši. Teda čoby kamoši, ako milenci, ktorí si len spravili malú prestávku na jeden drink.
Keď ju potom odviedol do spálne, uložil na posteľ a vyzliekol do nohavičiek, nielenže sa vôbec nebránila – naopak, tešila sa na každý kus oblečenia, ktorý z nej sňal dole, akoby to bola len zbytočná záťaž na jej tele.
Nebola síce panna, ale veľa stoporených penisov možnosť vidieť nemala. Vlastne, naživo iba jeden. Tento sa jej však zdal o dosť menší. Aj v porne, ktoré ju občas nútil doma pozerať, ich mali zväčša obrovské. No nechcela ho uraziť a tak nedala na sebe nič znať.
On si medzičasom kľakol medzi jej nohy, pokrčil jej ich v kolenách a vyložil si ich lýtkami na svoje stehná.
“Už ti niekto povedal, že si krásna ako princezná?” lichotil jej.
Hladkal ju medzi prsiami, na brušku i na prsníkoch, končekmi prstov prechádzal po bradavkách, nechtami jemne škriabal na stehnách, a nakoniec zablúdil aj pod tenkú látku nohavičiek – najkrajších, ktoré na túto príležitosť doma našla. Keď jej ich napokon opatrne stiahol dole, zazrel pod nimi trojuholník nakrátko ostrihaných chĺpkov.
“Máš prekrásnu mušličku,” líškal sa jej a pritom ju nežne masíroval, rozťahoval jej vejáriky od seba a jemnučko šmátral vo vnútri.
“Ďakujem,” tvár jej zalial rumenec; nevedno, či od jeho sladkých rečičiek, alebo od vzrušenia, ktoré jej to spôsobovalo. Privrela oči a začala spokojne vzdychať.
“Chceš to s ochranou, či bez?” vytrhol ju po chvíli zo snenia.
“Radšej s,” hlesla.
Nasadil si prezervatív, opäť sa presunul medzi jej nohy, no tentokrát sa už uložil nad ňu. Nepripučil ju však celou váhou do matraca, stále jej nechal dostatok miesta, aby sa aj ona mohla hýbať. A začal ju bozkávať – na krk, ušká, potom aj na prsia a bradavky.
Misionárska poloha je možno nudná, no dnes bola pre ňu ideálna. Najprv ju dráždil len na povrchu, šmýkal sa s ním pomedzi polky jej kundičky, potom vchádzal aj skrajíčka dnu, neskôr aj trochu hlbšie, až nakoniec bol v nej celý.
“Toto má byť ono? Veď to vôbec nie je zlé!” čudovala sa prekvapená. Cítila, ako jej vypĺňa celé vnútro, no vôbec to nebolo nepríjemné. Naopak, zažívala pre ňu dosiaľ netušene slastný pocit.
Nie ako doma, keď ju rozťahoval ako žabu a udieral jej s ním až na koniec vagíny. Niekedy mala dokonca pocit, že sa v tom vyžíva a vráža ho do nej schválne až na doraz, dokiaľ jej z toho nevyhŕkli slzy. “Musíš to vydržať a časom sa ti roztiahne,” poúčal ju pritom, akoby to bola jej chyba.
A tak vôbec netušila, že sex môže byť tak uvoľňujúci a relaxačný zároveň; najmä teraz, keď z nej definitívne opadol všetok stres a začala si ho vášnivo užívať.
“Si ok?” zaujímal sa o jej pocity.
“Á – no – po – kra – čuj – pro – sím – je – to – veľ – mi – veľ – mi – su – per,” povzbudzovala ho v rytme súlože.
Chodil dnu a von, menil tempo a vychutnával si, ako sa s ňou dokázal hrať – vždy, keď zrýchlil, začala vzdychať a keď spomalil až tak, že sa v nej skoro vôbec nehýbal, stíchla. Nakoniec ho sama prosila, aby ju viac netrýznil a už neprestával.
Škoda len, že nevydržal dlhšie. Nuž, ani priateľ s výhodami nie je vždy dokonalý.
“Teraz mám výčitky. Musíme sa ešte postarať o teba,” ospravedlňoval sa, keď si zvliekal použitý kondóm. Bolo vidieť, že ho to naozaj mrzí.
“To je ok, mňa ešte žiadny muž neurobil,” upokojovala ho.
“Bola si blízko, tak to skúsime ešte raz. Čo ty na to?”
Opatrne jej zastrčil dva prsty do vnútra a keď sa jej tam dole dotkol jazykom, prešiel cez ňu elektrický výboj, až sa celá napla a nadskočil jej zadok dohora.
“To je ono, zlatúšik, toto presne musíš urobiť,” povzbudzoval ju.
“Čo?” nechápala.
“Zatni svaly. Maximálne ako vieš, stehná, lýtka, prepni členky. Až budeš dvíhať zadok z postele, ako pred chvíľou. A drž ich takto napnuté, koľko len budeš vládať,” dával jej dobre mienené rady.
Spravila, ako prikázal. On sa jej zvrchu prisal ústami na klitoris a jazykom po ňom začal kmitať zboka na bok. Svaly na stehnách ju boleli, no nepovolila. A čuduj sa svete, pomohlo. Stačilo pár minút a bolo to tam! Jej prvý orgazmus! Teda s niekým iným, nie taký, čo si občas poriešila sama.
“Môžeš tu ostať, ak chceš,” ponúkal jej, “Ja budem spať na gauči a ty v posteli.”
Nesúhlasila. Zdalo sa jej to už moc, predsa len to malo byť iba o sexe, nič viac. Bola už jedna hodina v noci, zavolal jej preto taxíka, odprevadil ju ku vchodu, dohliadol aby v poriadku nastúpila a aby aj taxikár videl, že si pozorne obzrel auto a poznávaciu značku. Potom sa k nemu nahol, strčil mu do ruky bankovky, požiadal ho, aby ju odprevadil až do vchodu jej paneláku, zamával jej na pozdrav a ešte raz sa na ňu priateľsky usmial.
Prebehli jej z toho také mravce po chrbte, že sa skoro normálne druhýkrát za večer urobila. “Bože, veď ja som sa fakt zamilovala!” zhrozila sa vzápätí.
Celú sobotu a nedeľu chodila ako omámená. Nemotala sa však po byte ospalá a slabá, práve naopak, bola plná energie a dobrej nálady, pospevovala si a radovala sa z každej maličkosti.
Na toho svojho nemala náladu ani pomyslieť. Musel odísť na víkend preč a tak sa videli až v nedeľu večer. Hneď vytušil, že sa “to” už stalo.
“Tak, aké to bolo? Aký ho mal?” vyzvedal.
“Dohodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť!” protestovala.
“Aký ho mal?” zopakoval nástojčivo otázku.
Vždy jej prízvukoval, aké má v živote šťastie, pretože ten jeho bol poriadne veľký. “Čo by iné za to dali,” hovorieval, keď sa pred ňou pretŕčal nahý, spokojný s veľkosťou svojho náradia.
Záležalo mu na ňom. Bol na neho pyšný. Rád sa ním chvastal. Jej však jeho časté narážky na túto tému liezli stále viac a viac na nervy. Nepokladala to za nič výnimočné a navyše sa jej to zdalo aj trápne.
“Menší,” priznala, aj keď nerada. Nevedela presne prečo, ale nechcela mu dopriať ten pocit víťazstva.
“Ja som to vedel,” uškŕňal sa jej do tváre, “takže si si našla iba trtka s malým pérom? A čo? Cítila si ho tam vôbec?” vysmieval sa jej. “Teraz už vieš ako má vyzerať poriadny kokot? Chceš, aby som ti ho hneď vrazil do kundy? Aby si nezabudla?” prešiel do nechutne vulgárneho tónu, pričom si cez tepláky poťažkal guču v rozkroku.
Do nej v tej chvíli akoby vrazila zdieľaná kolobežka! Sama nerozumela, prečo ju to tak vytočilo. Čo si to vlastne dovoľuje? Čo on o tom vie? Prečo ho, a vlastne aj ju, takto ponižuje?
“Bol lepší,” hlesla mu na odpor.
“Čo hovoríš?” nechápal.
“Hovorím, že bol oveľa lepší. Lepší ako ty!”
“Jak lepší?” stále mu nedochádzalo.
Do hlavy mu začala stúpať krv a mimovoľne zaťal paste.
“Jednoducho bol lepší. Všetko s ním bolo omnoho lepšie ako s tebou. A ak by som si mala vybrať veľkosť, tak určite radšej ten jeho,” vysypala na neho rozčúlená, až sa sama čudovala, že na to nabrala odvahu.
“Čo!?” nezmohol sa na slovo.
Bolo nad slnko jasné, že aj keď s nápadom na bokovku prišiel on sám, teraz na ňu žiarlil ako fras.
“Lebo som nemala pocit, že ma ide roztrhať na kusy. A až teraz som zistila, že to nemusí vždy bolieť. A že si to môžem aj ja užiť!” pokračovala ona vo výbuchu hnevu.
“Užiť!?”
Cez červenú záclonu pred očami už skoro ani nevidel.
“Áno, užiť! On bol totižto prvý, kto ma kedy urobil. Prvýkrát v živote! Nie ty!”
“Ako, veď so mnou si vždy…”
“No to teda nikdy! Len to pred tebou hrám, aby si rýchlo skončil a dal mi pokoj!” priznala a zabila tak posledný klinec do rakvy. Do tej svojej.
“Ty štetka zasraná!”
Na líce jej dopadla päsť, zahmlilo sa jej pred očami a spadla na zem. Bol koniec. Revať začala, až keď sa pred ním zamkla do kúpeľne.
“Hajzel skurvený,” poznamenala Sisa, keď si zložila čierne okuliare a ona zbadala fialový polkruh pod jej okom, “mám chuť ho ísť skopať ako hada, skurvysyna jedného.”
“Nevadí ti, že tu budem teraz nejaký čas bývať?” spýtala sa jej ona.
“Nie, zlatko. Ale k nemu sa už nevrátiš, že nie?
“Nie.”
“To je dobre. Ľúbim ťa.”
“Aj ja ťa ľúbim.”
Objali sa a obom im vyhŕkli slzy. Mali takú chvíľku, že si potrebovali spolu poplakať.
“A počuj. Ak chceš, môžeš si ho hocikedy požičať,” povedala jej po chvíli, keď sa od seba odtrhli a navzájom si utierali tváre.
“Koho?”
“No Mareka.”
“Dík. Za všetko. Ale teraz nemám akosi náladu.”
“Rozumiem. Veď potom, keď budeš sama chcieť. Nevadí mi to.”
“Ľúbim ťa!”
“Aj ja ťa ľúbim!”
