Horský vzduch
Vkĺzol mi pod prikrývku. Úplne potichu sa pritisol k môjmu telu. Skôr než som stihla vykríknuť, zakryl mi ústa dlaňou.
„Pst. Neboj, to som ja,“ zašepkal mi do ucha.
Rukou mi vošiel pod tričko. Na dovolenke s jeho rodičmi. V oddelených izbách. Ich chata, ich pravidlá. Srdce sa mi rozbúchalo ako splašené.
Druhou rukou mi stiahol voľné kraťasy, v ktorých som spávala. Pritiahla som si ho bližšie a nadvihla k nemu boky. Pritlačil sa ku mne tak tesne, až medzi nami nezostala žiadna prekážka.
„Ach,“ unikol mi pri prvom prieniku nechcený vzdych.
Ležala som pod ním. Jeho hruď sa tlačila k mojim prsiam, jeho boky sa opierali o tie moje. Vchádzal do mňa pomaly. Zakaždým sa na chvíľku zastavil a zostal vo mne bez pohybu, akoby si chcel vychutnať každučký kúsok môjho tela.
Nikam sme sa neponáhľali. Robili sme to pomaly, pokojne a potichu, schovaní pod prikrývkou, zatiaľ čo vo vedľajšej izbe spali jeho rodičia.
Pažou ma objal okolo krku, až som sa v tom tesnom objatí úplne strácala. Zacítila som pod uchom jeho teplý dych. Prisal sa mi perami na rameno, presne tam, kde sa stretávalo so šijou.
Jeho telo na okamih stuhlo a potom spokojne vydýchol do mojich vlasov. Už nechodil dnu a von. Zostal vo mne, kým som pod ním pomalými pohybmi panvou sama nedošla do konca.
Ešte dlho potom sme zostali ležať. Len tak – nehybne, bez rečí, bez zvukov. Driemali sme spolu v tesnom objatí.
Keď som sa nadránom prebudila, bola som v posteli sama. Modrinu na pleci som ukryla pod tričko.
„Spala si dobre?“ spýtala sa ma jeho mama pri raňajkách. „Vyzeráš oddýchnuto. Celá žiariš.“
„To ten horský vzduch,“ odpovedal rýchlo za mňa.
