„Vyzleč sa.“ „Čo prosím?“ „Nik tu nie je. Môžeme sa vyzliecť. Obaja.“ Po hodine stúpania konečne našli miesto, odkiaľ mali celé pobrežie ako na dlani. Batohy hodili na zem, na plochú skalu rozprestreli tenkú deku a sadli si do rozpáleného popoludňajšieho slnka. Hlboko pod nimi sa rozprestieralo malé sicílske mestečko...
Keď sa búrka utíšila, ešte stále ležal pod ňou – ticho, bez pohnutia. Ona ležala na jeho hrudi, rozkročená okolo jeho bokov, len s tým rozdielom, že jeho ochabnutý penis už nebol hlboko v nej, ale opretý o jej stehno. Cítila, ako z nej pomaly vychádza vlhkosť, to známe teplo medzi stehnami. Dôkaz toho, že sa to naozaj stalo.
