Štúdio Kinshi (1/2)
„Želáte si?“ ozvalo sa z ničoho nič priamo pred ňou.
Dvere sa otvorili úplne nehlučne, čo teda vôbec nečakala, takže sa zľakla tak veľmi, až jej mobil vyletel z ruky. Našťastie ho po pár otočkách vo vzduchu chytila a zachránila tak pred istou smrťou rozpleštením sa na mramorovej dlažbe.
„Ja, ja, ja…“ koktala ako školáčka, prichytená pri vyzváňaní na panelákové zvončeky.
Vo dverách stál muž, oblečený celý v bielom. Na sebe mal jednoduché tričko s dlhým rukávom a voľné plátenné nohavice, opásané nejakým jutovým lanom. A bol bosý.
„Prepáčte, nechcel som vás vyľakať,“ ospravedlňoval sa so smiechom v hlase, pobavený jej žonglérskym výkonom.
Desať minút pred siedmou už stála na adrese. Na prízemí asi šesťposchodovej budovy bola síce recepcia, no o takomto čase za pultom nik nesedel. Očami preletela zoznam prevádzok na informačnej tabuli. Našťastie nemusela dlho hľadať, lebo firmy boli usporiadané podľa poschodí a tak hneď v spodnej časti zahliadla to, kvôli čomu prišla:
Štúdio a masáže Kinshi ………. -1 poschodie
Zbehla dole po schodoch, prešla dlhou chodbou, až konečne na jej konci, na jedných z množstva dvier, ktoré míňala, objavila rovnaký nápis ako na tabuli pri recepcii, doplnený o nejaké divné znaky:
Štúdio a masáže Kinshi
縛りと緊縛
Zaujímavé meno, preblesklo jej hlavou, Kinshi. Dlho však nad ním nepremýšľala. Vedľa na stene si všimla zvonček, a keďže iná možnosť nebola, stlačila červené tlačidlo.
No nestalo sa nič. Chvíľku počkala a zazvonila znovu. Spoza dverí však nebolo počuť žiadny pohyb, žiadne zvuky. Skúsila to teda do tretice, no opäť bez odozvy.
Má tu mať predsa dohodnutý termín! Zmätená vytiahla mobil, aby si ešte raz skontrolovala prijatú správu s adresou, aj keď vlastne tušila, že sa nič nové nedozvie. Presnú lokáciu masážneho salónu v rámci budovy v nej napísanú nemala.
„Ako vám môžem pomôcť?“ spýtal sa jej muž v bielom.
„Dobrý deň, teda večer. Poslala ma sem zná…,“ v strede vety sa zasekla a hľadajúc pre ňu vhodné pomenovanie. Predsa len to nebola ani priateľka, ani známa. „Teda, kolegyňa,“ dodala po sekundovej odmlke, keď sa konečne vynašla, akoby na tom záležalo.
„Dobrý večer aj vám, slečna,“ odvetil on, trochu váhavo. Nezdalo sa, že by niekoho čakal. „A čo vám povedala? Tá, kolegyňa?“
„Noó, povedala, že robíte skvelé masáže,“ lichotila mu, aby si to náhodou nerozmyslel. Bola by nerada, keby sa sem trepala cez pol mesta zbytočne. „A že pod vašimi rukami úplne zabudnem na problémy tohto sveta,“ dodala ešte. To bola ale pravda, presne takéto odporúčanie dostala. „Ona dnes nemohla prísť, tak poslala mňa ako náhradníčku,“ dodala ešte na vysvetlenie situácie.
„Aha, jasné! Prepáč, čakal som známu tvár, opreto som ostal zarazený. Poď ďalej,“ znovu sa na ňu priateľsky usmial a urobil krok dozadu, aby mohla okolo neho prejsť.
Bolo jej síce divné, že jej začal hneď tykať, no tak nejako to priradila k jeho priateľskému vystupovaniu a tiež k atmosfére, ktorá ju privítala na druhej strane dverí. Ocitla sa v malej vstupnej chodbičke, vo vnútri ktorej sa rozlievalo tlmené svetlo a príjemná citrusová vôňa. Po stenách boli rozvešané rôzne predmety, ktoré tipovala, že mohli pochádzať odniekiaľ z Japonska, ďalekej Ázie, či odkiaľ.
„Môžem ťa vyzuť?“ opýtal sa jej hneď, ako za ňou zavrel vchodové dvere.
Skôr ako sa tomu stihla podiviť, kľakol si pred ňu na zem a rozviazal jej šnúrky na teniskách. Potom ju jemne chytil za členok a opatrne jej stiahol tenisku dole z nohy. Vzápätí urobil to isté aj s druhou, aby napokon obe uložil do poličky pri stene.
Wau, to bolo čo!? Po chrbte jej prebehli zimomriavky.
„Nasleduj ma, prosím,“ povedal a milo sa na ňu usmial. „Inak, ja som Ethan,“ predstavil sa a podal jej ruku.
„Karin,“ odvetila ona, stále v miernom šoku toho, čo sa práve odohralo.
Až teraz, keď si jej oči zvykli na prítmie chodby, si ho mohla aj lepšie prehliadnuť. Mohol mať o pätnásť, možno dvadsať rokov viac ako ona. Vlasy už mal miestami šedivé a tvár zarastenú, no rovnako ako mal upravené vlasy, mal aj dokonale zastrihnutú bradu. A tá postava! Vždy bola na starších, no na tomto bolo hneď aj poznať, že jeho hobby nie je ležanie na gauči s pivkom v ruke. Skôr také plávanie? Už si ho aj predstavovala, ako si pláva v bazéne, vynára sa priamo pred ňou, vyťahuje sa cez okraj von z vody…
„Bola si už niekedy? Na masáži?“ spýtal sa jej nenútene, keď po pár krokoch nazrela do malej miestnosti, osvetlenej len tlmeným svetlom lampičky v rohu.
Zaujatá novým prostredím zabudla aj odpovedať. Na zemi bol koberec a uprostred veľký matrac prikrytý bielou plachtou, ozdobený viacerými vankúšmi bordovej farby. Na jednej strane miestnosti drevené skrine, pri dverách malá komoda a stolička. A na opačnej stene, od zeme až po strop, vynímalo sa obrovské zrkadlo. Zo stropu viselo niekoľko drevených trámov, uviazaných na lanách, o ktorých síce nevedela, či slúžia iba ako dekorácia, alebo sú určené na nejaké cvičenie jogy alebo čoho, ale dokonale dotvárali atmosféru celého tohto priestoru.
„Oproti je kúpeľňa, tam sa môžeš pripraviť,“ prerušil jej rozutekané myšlienky inštrukciami. „Na poličke nájdeš nejakú kozmetiku a čistú osušku, ak potrebuješ. No určite ti odporúčam ísť predtým na wecko. A keď budeš potom hotová, príď rovno sem. Ja ťa už budem čakať,“ dodal ešte a nechal ju osamote.
V zmysle pokynov vybavila, čo bolo treba a potom si dala rýchlu sprchu. Predsa len, zdalo sa jej hygienickejšie, a hlavne aj zdvorilejšie voči nemu, pred masážou sa osprchovať. Potom sa však zarazila.
Čo je to vlastne za masáž? Má si nechať spodnú bielizeň? Alebo sa má vyzliecť úplne donaha? Má sa ho opýtať? Má na neho zavolať? Nie! To by bolo trápne!
Nakoniec to uzavrela kompromisom – podprsenku si dala dole, predsa len chcela, aby jej vymasíroval aj chrbát a zapínanie vzadu na chrbte by mohlo prekážať, no nohavičky, tie si po sprche znovu navliekla na zadok.
Zabalená do osušky potom rýchlo precupitala cez chodbu späť do masážnej miestnosti. Ethan, tak ako sľúbil, ju už čakal. Namiesto lampičky teraz osvetľovalo miestnosť už iba niekoľko sviečok, rozmiestnené po viacerých zákutiach miestnosti. Medzičasom pred matracom pribudol malý stolček, uprostred stál podnos s čajovým servisom a na zemi, na jeho protiľahlých stranách, ležali pripravené dva vankúše.
„Ahoj, rád ťa opäť vidím,“ usmial sa na ňu, akoby sa práve stretli. „Pripravená?“
Nevedela, čo presne má na mysli, tak len prikývla: „Uhm.“
„Ak by sa ti čokoľvek nepáčilo, hneď mi to povedz. Dobre?“
Znovu len prikývla.
„Teraz si daj ruky hore, prosím,“ požiadal ju nenútene.
Nechápala síce, čo bude nasledovať, no zdvihla ruky nad hlavu.
„Môžem?“ spýtal sa on, ukazujúc na osušku.
„Ale ja,“ snažila sa protestovať, „už nemám na sebe podprsenku.“ Ruky dala dole a osušku si tak znovu pridržala pod pazuchami.
„Neboj,“ upokojoval ju. „Tu ti nič nehrozí. Skôr, ako oslobodíme myseľ, musíme najprv vyslobodiť telo.“
Jemne ju chytil za lakte a znovu jej nadvihol ruky, chytil preložený okraj osušky a skôr ako stihla zareagovať, osuška mu ostala visieť v ruke.
„Ale…“ rýchlim pohybom si zakryla prsia dlaňami.
Postavil sa za ňu, oboma rukami ju pridržal za driek a natočil tak, aby na seba videla v zrkadle na stene.
„Pozri sem, aká si krásna. Tvoje telo si zaslúži voľnosť.“
Už dávno jej nik tak pekne nepovedal. Vlastne, asi nikdy.
Potom zobral jej vlasy do dlaní, narovnal si ich do copu, rozdelil do troch zväzkov a začal jej z nich pliesť jednoduchý vrkoč. Keď ho mal hotový, zaistil ho malým motúzikom, ktorý pohotovo vytiahol z vrecka nohavíc.
Ona zatiaľ pozerala na seba v tom zrkadle, ako tam stojí, napätá, no zároveň aj mimoriadne zvedavá z toho, čo bude nasledovať. On spokojný so svojou prácou, jej preložil vrkoč cez plece, až jej visel pred prsníkom, ktorý si celý čas zakrývala dlaňou.
„Chcem len, aby si si postupne zvykla na môj dotyk,“ zašepkal.
Pomaly, úplne jemne, končekmi prstov prechádzal prstami cez jej šiju a plecia, ramená, pomedzi lopatky až na driek, cez bedrá až dole k stehnám a lýtkam. Jeho pohyby boli plynulé, jemné, rozvláčne. Viedol ich ako maliar štetec po čistom plátne, ktorý objavuje nové tvary pre svoj obraz. Presne vedel, kadiaľ má viesť svoje prsty, aby sa jej z toho ježili chĺpky vzadu na krku, ešte intenzívnejšie, ako keď jej pri príchode vyzul tenisky. Nakoniec si za ňu kľakol.
„Toto dnes nebudeš potrebovať,“ jemne nadvihol okraje jej brazíliek a začal ich ťahať dole.
„To ne,“ protestovala. Vystrašene mu chytila ruku na svojom bedre, snažiac sa ho zastaviť.
„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Tu ti naozaj nič nehrozí. Sľubujem,“ ako to povedal, chytil jej dlaň do svojej ruky a jemne je pohladkal. „Len ti ich nechcem celé zapatlať od oleja. Inak, si krásna, Karinka. Už ti to niekto povedal?“ pokračoval.
Videla svoj obraz v zrkadle. V miestnosti bolo príjemné prítmie, ktoré zakrývali všetky nedokonalosti jej tela a tak sa aj jej zdalo, že tá žena, v tom zrkadle, je skutočne veľmi krásna. Videla síce svoj obraz, no na chvíľku sa jej dokonca zazdalo, akoby to ani nebola ona. Ethan kľačal povedľa tej ženy a opatrne jej sťahoval dole nohavičky. Tá žena z nich potom sama vystúpila a rýchlo si zakryla ohanbie rukou.
Až vtedy precitla, až vtedy si uvedomila, že tá žena je skutočne ona. Že tam stojí úplne nahá, pred cudzím chlapom, ktorého spoznala ani nie pred 30 minútami. A bolo jej to vlastne jedno. Ak by si chcel na ňu čokoľvek dovoľovať, tenká látka nohavičiek by ju aj tak neochránila.
„Ďakujem, Karinka. Máš úplne nádhernú postavu, vieš o tom?“ nasmeroval jej telo opäť smerom k zrkadlu.
Chytil jej obe ruky za lakte a jemným tlakom ju prinútil, aby si ich dala povedľa tela. Keď si teraz prestala zakrývať prsia a ohanbie, naozaj tam stála úplne nahá.
Stála tam asi minútu, len tak, hľadiac na ten obraz v zrkadle, zatiaľ čo on vedľa nej kľačal a usmieval sa. Potom sa postavil, nenútene sa presunul k malému stolíku a posadil sa k nemu s prekríženými nohami na vankúš.
„Nech sa páči, pripravil som čaj z damiany. Už by mal byť dostatočne vylúhovaný. Poď, ponúkni sa,“ ukázal rukou na druhý vankúšik pred sebou, zatiaľ čo obratne pripravoval čajový servis.
Zmätená, stále viac a viac nechápajúc, čo je toto vlastne za masážne štúdio, rozhodovala sa, či má vôbec zostať, alebo radšej utiecť. No „kolegyňa“, ktorá ju sem poslala, ho tak ospievala, že sa napokon rozhodla dať mu aspoň šancu.
A tak si predsa len, trochu ostýchavo, sadla oproti nemu, rovnako s prekríženými nohami, presne ako sedel on. Nahé prsia jej teraz trčali priamo oproti nemu, čo teda vôbec nemala v pláne, keď sa rozhodovala, či si má alebo nemá nechať podprsenku. Sedeli blízko seba, určite mal na jej dvojičky dobrý výhľad, no napriek tomu sa nezdalo, že by ho jej nahé prsníky nejako extrémne vyvádzali z miery.
A nielen to! Uvedomila si, že je vlastne nahá aj tam dole a sedí tam s nohami rozkročenými do strán. No našťastie výhľad na jej ohanbie zakrýval malý stolík, ktorý stál medzi nimi. Aspoň v to dúfala. Ethan za ten čas spokojne ponalieval horúci nápoj do dvoch malých čajových mištičiek a jednu z nich presunul k jej okraju stolíka.
Pre Pána! Čo keď ma teraz chce uspať! Znovu ju zachvátili panické myšlienky.
No Ethan sa spokojne napil so svojej šáločky, prižmúril obe oči a vychutnával si prvé dúšky čaju. Vlastne, ešte nikdy nepila čaj s mužom úplne nahá! Keď si to uvedomila, zahanbila sa, no už bolo neskoro. Prsia jej stvrdli, bradavky sa jej vztýčili oproti nemu, až mala pocit, že ho s nimi prebodne.
„Vonia úžasne, skús!“ povzbudzoval ju zatiaľ on prívetivo. „Damiana pochádzajúca z Južnej Ameriky. Je známa svojimi afrodiziakálnymi a relaxačnými účinkami. Používali ju už Mayovia a Aztékovia na zlepšenie nálady, podporu vitality a zvýšenie sexuálnej energie,“ vysvetľoval jej popri tom, ako si sám usrkával z čaju. „Ja k nej pridávam na zjemnenie aj štipku škorice a zopár sušených ružových lístkov.“
Opatrne, stále s istou dávkou nedôvery, priložila si teda svoju šáločku k ústam a namočila do nej pery. Čaj mal jemne horkastú, bylinnú chuť a naozaj chutil po škorici. Kým si ona vychutnávala horúci nápoj, Ethan si kľakol tesne za jej chrbát, s kolenami okolo jej bokov. Nabral do rúk trochu horúceho oleja a pustil sa do masírovania.
„Chcem len, aby si si postupne zvykla na môj dotyk a nebála sa ho,“ zopakoval. „Takže nebuď prekvapená, že ťa spočiatku nebudem masírovať príliš silno. Dobre?“
Naozaj vôbec netlačil. Dalo by sa skôr povedať, že to bolo niečo medzi masážou a hladkaním.
„Uvoľni sa, zavri oči a vychutnávaj si tieto dotyky,“ šepkal jej priamo do ucha.
Masíroval jej šiju, plecia i ramená, palcami prechádzal po zadnej strane krku až do vlasov – k miestu, kde sa svaly pripájajú na lebku. Pod jeho dotykmi sa úplne uvoľnila a tak keď ju chytil za plecia a jemne s ňou začal kývať zboka na bok, zavrela oči ako je prikázal a nechala sa unášať jeho rytmom.
„Teraz si, prosím, ľahni na matrac,“ zašepkal.
Páčilo sa jej, čo doteraz robil, no poslúchla ho. I keď s miernou dávkou neochoty, ľahla si na brucho doprostred matraca.
„Počkaj, toto si daj pod seba,“ zastavil ju však v poslednej chvíli a podstrčil pod jej panvu vysoký vankúš. Pod členky jej potom ešte zastrčil menší vankúšik v tvare dlhého valca.
Znovu nabral trochu oleja do dlaní, pár sekúnd počkal a potom sa pustil do pokračovania masáže. Teraz začal od chodidiel, pokračoval cez členky, lýtka, zadnú stranu kolien a stehná, cez zadok, driek, paže, chrbát, ramená a šiju, až skončil znovu na zadnej strane krku, vlastne až v jej vlasoch. Keď tam vchádzal prstami, vrnela blahom.
A potom sa jeho ruky opäť vrátili späť nižšie, cez lopatky a driek, až skončili znovu na jej zadočku. Už sa ho naozaj vôbec nebála, nechala ho, keď jej dôkladne masíroval obe polky, aj keď neustále, akoby náhodou, zachádzal prstami až na jej vnútorné stehná. Oči mala zavreté a spokojne vrnela.
“Máš krásnu ritku, Karinka. Vieš to?” pochválil ju znovu.
Hladkal ju na bedrách, prechádzal dlaňami naraz po oboch polkách zadočku, zachádzal prstami stále viac a viac až do stredu, medzi jej stehná. A ona cítila, ako sa jej v podbrušku preháňajú motýle, ako sa jej od vzrušenia ježia chĺpky, ako tam dole úplne zvlhla. Hlavu mala otočenú na bok, oči zavreté, ruku si inštinktívne dala k ústam a začala si cmúľať svoj prst.
A keď potom prešiel prstami priamo do stredu, sama už mimovoľne roztiahla nohy od seba, zadržala dych a potom potichučky vzdychla. Dokonale čítal reakcie jej tela. Na sekundu prešiel dlaňami až k jej členkom, no dlho sa tam už nezdržiaval. Chytil ju za priehlavky, ešte viac jej roztiahol nohy od seba a potom už bez otáľania vošiel rukou priamo medzi ne. Jeho štyri prsty skončili priamo na jej pišulke, zatiaľ čo palec, ten sa ocitol medzi jej polkami.
Druhou rukou ju hladkal po chrbte, prechádzal po drieku aj pomedzi lopatky, hral sa z vrkočom jej vlasov. Potom ju zaň chytil a jemný ťahom ju donútil sa zdvihnúť hore na lakte, prehnúť sa v páse. Výbuch radosti, vášne a zároveň uvoľnenia, ktorý vzápätí nasledoval, musel byť počuť až von na ulicu. Ešte stále mal prsty na jej pičke, ešte pár sekúnd s nimi robil presne to, čo ju priviedlo až sem, aby s tým v pravý okamih prestal, len ju tam držal a nechal ju vyčerpanú odpočívať.
(pokračovanie nabudúce)
