Sedem minút v nebi

“Ahoj. Dobre vyzeráš,” polichotil jej.
“Ďakujem,” začervenala sa a tak radšej odvrátila tvár von oknom.
“Kde si nechala malého?” prerušil chvíľku ticha, ktoré vzápätí nastalo.
“U susedy.”
“Aha. A čo on? Stále nezvestný?”
“Stále rovnako. Ani obraz, ani zvuk.”
“Mala by si sa na neho vykašlať.”
“Pozri, ja ho už neriešim. Že nemá záujem o mňa viem ešte pochopiť. Síce som mu nič neurobila, to on si našiel inú, ale ok, problém býva na oboch stranách. Ale že kašle na vlastného syna…”
“Prepáč, nechcel som.”
“Nič sa nedeje, to nie je nový stav. Ďakujem, že sa zaujímaš. Aspoň niekto,” dodala s povzdychom.

Auto nechali na veľkom parkovisko a vybrali sa spoločne do útrob modrej budovy. Smerom na prvé poschodie ju poslušne pustil pred seba. Oblečená bola ležérne, možno až trochu príliš – obtiahnuté legíny, cez ktoré bolo vidieť okraj nohavičiek, tričko, mikina s nápisom random americkej univerzity na chrbte, tenisky. Akoby išli športovať kdesi na ihrisko a nie na nákupy do IKEA.

“Na druhú stranu, ak kúpia všetky tie haraburdy, čo spomínala, pri nosení krabíc si obaja zašportujú až-až,” uškrnul sa v duchu.

Keď kráčala po schodoch, vlnila riťkou priamo pred jeho očami. Dal by si povedať… Veď, prečo nie? Bola to stále mladá baba, tesne okolo tridsiatky, navyše so skvelou postavou.

“Túto veľkú by som chcela a k nej ešte aj dve komody so šuflíkmi. Zmestí sa to do auta?” prerušila jeho fantázie.
“Uvidíme, koľko krabíc toho bude, prinajhoršom sa otočím na dvakrát.”
“Nechcem ťa toľko zdržovať.”
“Prosím ťa! Veď som ti povedal, že nie je problém aj celý deň.”

Skladanie nábytku mu naozaj zabralo celý zvyšok dňa. Chlapčisko sa motalo vedľa neho, samozrejme viac zavadzal ako pomáhal, ale nechcel mu kaziť radosť, a tak ho nechal podávať šroubíky a hrať sa s vyťahovacím metrom a iným náradím, zatiaľ čo on montoval jeden kus nábytku za druhým ako na bežiacom páse.

Ona sa za ten čas realizovala v kuchyni. Mala výbornú náladu – bude mať novú skriňu v spálni a synovi žiarili oči nadšením z toho, že môže pomáhať. Dokonca sa pristihla, ako si pospevuje.

“Chlapi, poďte jesť,” zavolala ich žartovne.

Po večeri ho musela nasilu nahnať do postele, taký bol z toho rozrušený. “Aj ja chcem byť ako ujo, keď budem veľký,” rozprával jej oduševnene. 

Keď sa jej ho napokon podarilo uspať a mohla sa konečne vrátiť späť do spálne, všetko už bolo hotové – skriňa na svojom mieste, ešte ju stihol aj utrieť od prachu. Už si len balil náradie.

“Môžem ju vyskúšať?” spýtala sa celá naradostená.
“Jasné, veď je to tvoja skriňa.”

Tešila sa ako malé decko z nového Lega. Otvárala a zatvárala dvierka, vyťahovala a zasúvala šuflíky na komode a pritom farbisto plánovala, čo a kam pôjde. Keď videl, čo stvára, začal sa smiať.

“Čo ti je smiešne?” spýtala sa trochu urazene.
“Nič, len som si spomenul…”
“Na čo?”
“Ale taká blbosť ma napadla. Pamätáš si tú teenegerskú hru, Sedem minút v nebi?”
“Nie, nepoznám,” pokrútila hlavou.
“To sme sa hrávali na párty. Vylosovali sa dvaja, jeden chalan a jedna baba, potom sa spolu zavreli do skrine na sedem minút a mohli tam robiť čo chceli.”
“Akože mali sex?”
“Nikto nevie. To bola pointa tej hry, že to ostalo medzi nimi. No väčšinou nie. Na to tam nebolo miesto a ani čas. Iba sa rozprávali, bozkávali, alebo max ošahávali.”
“Aha, tak toto ma obišlo. Ale viem si predstaviť, že pre teenegerov to mohla byť sranda, však?”
“Tak, malo to svoje čaro…”

Chvíľku na seba len tak hľadeli.

“Chcela by si ju vyskúšať?”
“Čo tým myslíš?”
“No, ako otestovať tú novú skriňu,” očami bočil radšej do šatníka, akoby sa mal pozerať na ňu. “Či by si to chcela skúsiť…”
“Akože sa zavrieť do vnútra? S tebou?” spýtala sa prekvapene.
“Prepáč, nechaj tak, nič som nepovedal,” ospravedlňoval sa zahanbene.
“Počkaj,” zastavila ho. “Sedem minút, hovoríš?”
“Tak dá sa aj iný čas,” dodal nesmelo.

“Čo teraz?” spýtala sa šeptom, keď zavreli dvere a ich oči si postupne zvykali na úplnú tmu, ktorú sťa meč pretínal len tenký pásik svetla, presvitajúci z miesta dotyku dvojkrídlových dverí.

Opatrne načiahol oproti nej ruky a dotkol sa jej pliec. Trochu sa mykla.

“Neľakaj sa, to som len ja,” nervózne sa zasmial vlastnému vtipu. “Zavri oči, vlastne to nemusíš, ale teda môžeš, ak ti je tak lepšie…”
“Uhm,” pritakala a asi teda zavrela oči.

Prešiel rukami nižšie, chytil ju za lakte a potom pokračoval až na zápästia. Opatrne jej otočil dlane smerom nahor a nežne jej ich masíroval. Potom sa vrátil späť a pokračoval cez plecia a šiju až do vlasov, aby jej tam jemne pomasíroval aj spánky. Opäť zišiel až dole, tentokrát však ruky viedol cez chrbát a zadok, cez bedrá, až na stehná.

Napätie z nej postupne opadlo, uvoľnila sa, vrnela a tichučko vzdychala.

Skoro nič nevidel, orientoval sa iba podľa hmatu. Prechádzal rukami po celom jej tele, šmátral kade-tade a občas zavadil aj o niečo, čo nemal v pláne. Alebo vlastne mal?

“Prepáč, nechcel som,” ospravedlňoval sa, keď sa omylom dotkol jej prsníka.
“Môžeš,” šepla.

Chytil ju zozadu za vlasy, jemne jej naklonil hlavu nabok a nahol sa k nej. Jeho teplý dych ju šteklil za uchom a ona zavoňala typický mužský pach, ktorý jej tak veľmi chýbal – zmes vody po holení, potu z celého dňa a chtíča. Za normálnych okolností by trvala na tom, aby sa išiel osprchovať, no teraz bola taká nadržaná, jej to vôbec neprekážalo; práve naopak, umocňovalo to jeho mužnosť, po ktorej v tej chvíli neskutočne túžila.

“Chceš to jemne, ale drsne?” zašepkal jej priamo do ucha.
“Tak trochu,” hlesla neurčito.
“Hm, ale prečo si myslíš, že budem na teba iba tak trochu, keď ma celý deň provokuješ?” opýtal sa rázne, pevne jej stisol krk na zátylku a pritiahol si ju k sebe.
“Ja ťa neprovo…,” chcela mu odporovať, no druhou rukou jej zapchal ústa.
“Nekecaj. Od rána sa predo mnou pretŕčaš v tesných legínach. Myslíš, že nevidím, že to robíš schválne?”

Rukami jej stále zvieral krk, no nie silno, len tak naoko. Už pochopila, že aj toto je súčasť hry.

“Myslíš, že nevidím, ako krútiš zadkom? Ako sa na mňa usmievaš?” pokračoval. “Že som si nevšimol, ako si sa šikovne zbavila podprsenky?”
“Ale ja doma nikdy…”

Pravou rukou ju náhle, bez varovania či opýtania, chytil za prsník a jemne ho masíroval. Aj cez tričko cítil, ako sa mu oproti dlani napína jej bradavka.

“Ale to nie je všetko, že?” spýtal sa po chvíli. “Nohavičky čo? Máme?”

S rovnakou drzosťou jej zašiel rukou priamo do rozkroku, pevne ju chytil za pičku a aj cez legíny si tak mohol overiť, že sa nemýlil – nohavičky boli preč. Vzdychla a trochu viac sa vzoprela oproti nemu. Prstom nahmatal čiaru medzi jej pyskami a prechádzal jej cez stred kundičky.

“Mám pravdu?” zašepkal víťazoslávne.
Zmohla sa len na tlmené “hm”.

Jazykom sa opäť vrhol na jej krk a ona mu zaborila prsty do vlasov.

“Tak to nie, pokazíš mi účes,” zasmial sa a chytil jej obe ruky. “Posaď sa na ne!” prikázal.

Poslušne nadvihla najprv jednu polku zadku a potom druhú a vsunula si pod ne ruky. 

Teraz už na nič nečakal a vrhol sa na ňu ako decko na zmrzlinu. Tričko jej vyhrnul dohora a pevne schmatol nahý prsník. Palcom, trochu drsným od manuálnej práce, jej prechádzal cez bradavku, až ju mala takú stvrdnutú a citlivú, že ju každučký jeho dotyk privádzal do šialenstva.

Miesta tam veľa nebolo, predsa len to bola skriňa, aj keď najväčšia akú mali. Oprela sa chrbtom o bočnú stenu. Napoly sedela, napoly ležala, on na nej, kolenom tlačil medzi jej stehná a rozťahoval ich tak viac od seba. Opäť jej vošiel medzi nohy, nahmatal vrch kundičky a začal prstami divoko tancovať po klitorise. Takto cez legíny to nebolo ani priveľmi intenzívne, ani príliš slabé, jednoducho tak akurát. Krútila bokmi a napínala sa oproti nemu.

“Pobozkaj ma ešte,” prosíkala prerývane.

Prisal sa ústami na jej pery a umlčal tak jej hlasité vzdychy. Vytiahla dlane spod zadku a pevne ho objala. Jeho ruka sa zosynchronizovala s pohybmi jej panvy a napriek tomu, že boli v tak tesnom priestore, to čo predvádzali by sa dalo nazvať vášnivým tancom.

Jej vzdychy sa zmenili na nesúrodé hekanie. Na toto presne čakal – pohyb ruky zmenil na divoké kmitanie na vrchole jej pičky a druhou jej pevne zovrel bradavku ako do štipca. Keby jej to spravil za normálnych okolností, vlepila by mu hádam aj zaucho. No teraz, teraz to u nej vyvolalo presný opak – intenzívny záblesk sa prehnal jej telom ako elektrický výboj, vykríkla a začala sa nekontrolovane triasť. 

Už nemusel robiť nič. V ruke, ktorú mal stále medzi jej nohami, mu pulzovala kundička a aj cez tenkú látku legín cítil vlhké teplo pomaly vychádzajúce z jej vnútra. Prstami sa mu zadrabila do ramena tak silno, až ním prebehla ostrá bolesť. Nedbajúc na to je však len pevne držal a nechal v nej doznievať intenzívny orgazmus, ktorým si práve prechádzala.

Asi po pol minúte jej stisk povolil a ona tam ostala ležať, v divnej, skrčenej polohe, úplne uvoľnená, bez myšlienok a šťastná.

“Mami?” ozvalo sa zrazu spoza dverí.

Obaja sa strhli, ona o trochu viac. Opatrne otvorila dvere a vykukla von.

“Čo je miláčik? Prečo ešte nespíš?”
“Mami? Čo robíte s ujom v skrini?”
“Noo, eee,” nevedela sa rýchlo vynájsť, hlavu mala úplne vygumovanú.
“Vieš, my sme potrebovali zistiť, či sa dobre zatvárajú dvere, tak sme vliezli dovnútra sa na to pozrieť,” pohotovo zareagoval on.
“Áno, presne tak, ujo ešte musí nastaviť dvere. Ale teraz už šup naspäť do postele,” konečne sa chytila aj ona.

Vyliezla zo skrine, uhladila si rozcuchané vlasy, napravila legíny a tričkom sa neúspešne pokúsila prekryť mokrý fľak v rozkroku. Chytila malého za ruku a viedla ho rýchlo preč zo spálne.

“Počkáš ešte chvíľku?” usmiala sa na neho od dverí.
Prikývol.

---