Haló!? Ja vás počujem!
„Kto zas?“ hodil namosúrený pohľad smerom k nočnému stolíku.
„Maya,“ odvetila previnilo, ukazujúc meno na displeji mobilu.
Ešte raz prešiel prstami cez dva malé kopčeky, vyčnievajúce spod bavlnenej látky jej nohavičiek, v zúfalej snahe presvedčiť ju, aby ten zvuk jednoducho ignorovala. No jej pozornosť už bola dávno rozptýlená jak Wi-Fi signál na horskej chate.
„Tá aj tak neprestane,“ trochu neochotne, ale predsa, potiahla zelený krúžok smerom nahor.
To ako vážne!? prebodol ju pohľadom.
„Len chvíľku,“ šepla a ako ospravedlnenie naňho rozkošne vyšpúlila spodnú peru.
Pochopil, že nateraz je jeho snaha zbytočná a tak sa len zvalil povedľa nej, s uchom pri vonkajšej strane telefónu.
„Videla si už, čo napísal ten jebo do chatu!?“ spustila Maya bez pozdravu.
„Ehm,“ odvetila jeho drahá, čo sa dalo vyložiť všelijako.
Mayi však nejednoznačnosť odpovede vôbec neprekážala, pretože hneď aj pokračovala: „Ja sa mu na tú domácu môžem vysrať! Som písala aj ostatným, že zajtra na cviku mu už niečo povieme. To nie je normálne! Odkiaľ to máme, do riti, vedieť!?“
„Hej, mali by sme mu niečo…“
Počúvať cudzie rozhovory sa nemá. No rovnako ani rušiť cudzích ľudí pri sexe! To je fakt.
Pretrpel ešte pár výmen v dialógu, no ten telefonát ani zďaleka nesmeroval ku koncu! Stratil preto trpezlivosť, zdvihol hlavu a prísnym pohľadom jej naznačil, aby skončila. Nereagovala. Pokúsil sa jej teda vytrhnúť mobil z ruky, no ona sa rozhodla brániť ho vlastným telom, výsledkom čoho bolo, že sa začali klbčiť ako dve malé mačence v pelechu.
Samozrejme, ak by chcel, razom by ju premohol, ten krepý divajs jej zobral a vyhodil bárs aj z okna. No nič také v pláne nemal. Vlastne, len využil situáciu, aby ju mohol znovu oblápať, v zápale hry chytať na všetkých miestach tela a hlavne, robiť jej zle – štekliť ju, na čo sa ona metala a kopala okolo seba, no ani nemukla.
Prestaň! krútila hlavou, keď ju celú priľahol, že sa nemohla ani hnúť, no telefón mu napriek tomu odmietala vydať. Nechaj ma! Fakt už len chvíľku, nemo otvárala ústa.
„Čo si tak ticho? Pristihla som ťa pri niečom?“ chichotala sa Maya z druhej strany linky, keď si konečne uvedomila, že si už dobrú chvíľu melie len sama pre seba.
„Nie, vôbec, prečo?“ zaklamala, celá červená od pasovačky so svojím ohrdnutým milencom, ktorý ju ešte stále držal prikvačenú svojou váhou.
„Aha, tak čo nič nevravíš? Si dakde mimo?“
„Nie, na byte…“
„Hej? Učíš sa už?“
„No ešte nie, ale chystám sa…“ luhala znovu.
Pravda bola totiž taká, že prípravu na zajtrajšiu školu vybavila už včera. Práve preto, aby mohla mať dnes voľno.
„A on čo? Príde? Bude niečo?“ dobiedzala, typicky zvedavá na všetky pikošky z ich vzťahu.
„Neviem, možno večer?“ hanbila sa odpovedať na takéto otázky a tak klamala aj do tretice.
Mohlo byť aj skôr, keby ste vy dve slepice nezačali spolu telefonovať, prebehlo hlavou jemu, ale radšej si zahryzol do jazyka a len ďalej rezignovane načúval.
„Tak ho potom odo mňa pozdrav. A nezabudni, čo som ti minule…“
Kurvafix! prevrátil očami a nahnevane z nej zliezol. Už aj chcel demonštratívne odísť a zapnúť si na protest nejaký šport, no potom…
…potom mu niečo napadlo. Na sebe mala len tričko na spanie a nohavičky, oboje ešte poznačené ich vzájomným hašterením – tričko vyhrnuté až ku prsiam, nohavičky naopak napoly stiahnuté dole pod bedrami. Dlho nerozmýšľal, zachytil ich prstami za okraj a opatrne začal ťahať dole.
Málinko zneistela a prekvapene na neho pozrela, no on len nevinne pokrčil plecami a ospravedlňujúco sa na ňu usmial.
„Hej, … uhm, …“ usmiala sa aj ona na neho a pokračovala v rozhovore, nevenujúc mu ďalšiu pozornosť.
A tak za chvíľku mu jej, ešte stále teplé nohavičky, ležali priamo na dlani. Neodolal a nenápadne k nim privoňal.
Ach, tá vôňa! potešil sa.
Jemne, ako klavírny virtuóz, začal končekmi prstov tancovať po jej nahom tele. Skúmal jej bruško, boky aj bedrá, vnútornú stranu stehien. Chodil po nich hore-dole a občas, nikdy nie v opakujúcej sa postupnosti, zablúdil aj na okraj jej lona, pričom tam vždy, akoby čírou náhodou, zavadil o vonkajšie pysky jej pičky.
Vôbec si ho nevšímala. Aspoň sa tak tvárila, no inštinktívne roztvorila stehná trochu viac od seba, akoby ho chcela nenápadne povzbudiť v tom, čo práve robil.
„…no a si predstav, on potom ani neprišiel…“ hovorila pritom do mobilu.
Dlaňou jej vošiel pod tričko, chytil ju za prsník a chvíľu ho len tak masíroval. Potom sa nahol k jej lonu, nosom sa skoro zaboril do jej šušky, opäť sa zhlboka nadýchol jej ženskej vône, tentokrát priamo z miesta činu, našpúlil pery, zľahka ju pobozkal, súčasne s tým, ako jej dvomi prstami zovrel bradavku.
Napla sa ako struna, počuteľne sa zhlboka nadýchla, no nebránila sa. Práve naopak, vzápätí sa celá uvoľnila, pokrčila nohy mierne v kolenách a nechala ich padnúť do strán, až sa mu otvorila v celej svojej nádhere. Vejáriky sa jej oddelili od seba a on tak mohol vzhliadnuť aj na ich vnútornú stranu.
Lunapark práve otvoril svoje brány! tešil sa tomu.
„Na budúci týždeň budem mať viac času, mohli by sme potom skočiť…“ dohovárali si medzitým spoločné nákupy.
Nebránila sa, práve naopak, tak ako to robievala vždy, keď jej to robil ústami, aj teraz, prstami voľnej ruky mu vošla do vlasov a pritiahla si ho priamo medzi svoje nohy. Chvíľu ju bozkával, hľadal čosi jazykom v hornej časti jej štrbinky, až pod ním vrtela bokmi a napínala sa oproti nemu. Keď tu zrazu, asi si náhle uvedomila, čo spolu práve robia, odstrčila ho rázne preč.
Nevadí, pomyslel si. Veď ono sa to poddá!
Sadol si na päty medzi jej roztvorené stehná, tesne k jej zadočku. Ležala pred ním ako maškrta na tanieriku, s nôžkami naširoko okolo jeho bokov a presne v strede sa na neho usmievala jej malá mačička.
Prečo ma trýzniš? vzdychol si, keď si ju celú podrobne obzrel.
Bolo mu jasné, že dnešný večer nebol v znamení „možno“ a už vôbec nie „neviem“, ako pred chvíľou tvrdila do telefónu. Práve naopak, jej dohladka vyholená šuška svedčili len o jednom: že si na príprave dala naozaj záležať.
Ležala pred ním ako maškrta na tanieriku, teda až na ten fakt, že mu opäť nevenovala pozornosť. Akoby mal pred sebou živú bábiku, samozrejme omnoho krajšiu a naozaj skutočnú, no stále len nehybnú. Už to viac nemohol vydržať. Trochu sa nadvihol, pomohol si rukou, nastavil penis presne na stred a spravil s ním jeden skúšobný, úplne plytký pohyb panvou oproti, až skončil v nej – ale fakt iba na krajíčku.
Čo robíš!? vyplašene na neho pozrela. Pery sa jej pohybovali v otázke, no hláska nevydala.
Ja? Nič! odvetil rovnako bez slov, s potmehúdskym úsmevom.
Nehodlal sa už nechať odradiť. A tak, stále veľmi opatrne, skoro nebadane, aby ju nevyplašil, začal pohupovať bokmi oproti nej, akoby s ňou tancoval nepočuteľný slaďák. Celý čas jej pritom pozeral priamo do očí, snažiac sa z nich odčítať jej reakciu. Na jej tvári sa pri každom jeho pohupnutí zjavil výraz prekvapenia, ktorý vzápätí vystriedalo malé chvíľkové uvoľnenie.
Napriek tomu všetkému sa stále nezdalo, že by ju niečím, nejako, akýmkoľvek spôsobom, dokázal odpútať od debaty s kamoškou. No aj keď sa tvárila, že sa vôbec nič nedeje, nebolo pochýb, že tam dole už bola pripravená. Hrýzla si spodnú peru. Do tváre sa jej nahrnula červeň. Vztýčené bradavky jej viditeľne vyčnievali spod tenkej látky trička. A napokon, jej dokorán roztvorená a úplne vlhká pička ho priam žiadostivo vábila do seba.
Dobre teda! Keď inak nedáš… Oprel sa nad ňou rukami a odpočítal si v duchu: Jeden, …, dva, …, TRI!
Kým doteraz robil prírazy plytké, ani nie centimetrík do jej pišulky, ten posledný bol presný opak! Spravil do nej rázny a prudký výpad, až skončil úplne celý v nej.
„Aiiiii!“ zvýskla na celú izbu.
„Stalo sa niečo? Si v poriadku?“ ozvalo sa zdesene z druhej strany linky.
„To nepatrilo tebe,“ ospravedlňovala sa. Hodila na neho prísny, no zároveň žiadostivý pohľad. „To som tuto, …, inému,“ habkala.
„Ty tam niekoho máš?“ spýtala sa jej prekvapene kamoška.
„Nie, …, ehm, to kocúr!“ tresla prvú vec, čo jej prišla na um.
Čo si šiši? ukázal jej pohybom ruky popred čelo.
No čo? pokrčila plecami. Keď mi nič lepšie nenapadlo?
„Ty máš kocúra? Od kedy?“
„Nemám.“
„Ja ti fakt niekedy nerozumiem.“
„Kŕč! Dostala som kŕč do nohy,“ vynašla sa konečne, až sa jej uľavilo.
„Jaj, aha. Máš doma magnézium? To vraj pomáha.“
„Neviem, asi nie.“
„Nevadí, nabudúce ti donesiem, pripomeň mi.“
„Uhm, dobre.“
Bol celý v nej, no vôbec sa nehýbal. Len čakal, čo sa bude diať. Keď zrazu… Netušil, či to bol vedomý, alebo naopak len taký mimovoľný záchvev, no evidentne napla a uvoľnila vnútorné svaly, v dosť silnej kontrakcii na to, aby to mohol prehliadnuť. Akoby ho chcela povzbudiť, no namiesto slov len stisla vnútorné svaly.
Žeby mu to predsa len prešlo?
A teraz znovu! Už si bol takmer istý. Možno aj o kúsok nadvihla panvu oproti tej jeho. Nie rázne, len tak nebadane, ale ten pohyb tam bol. Akoby mu sama nadbiehala, hľadala si vhodnú polohu a chcela sa k nemu tesnejšie pritisnúť. Posmelený jej náklonnosťou, pustil sa teda do práce. Spočiatku len tak nesmelo a nebadane, ako keď robíte nejakú neplechu a nechcete, aby vás pri nej prichytili.
Jeden, …, …, dva, …, …, tri,…
No s každým zásunom bol ráznejší a prudší, skracoval intervaly.
…štyri, …, päť, …, šesť, …
A aj ona si to už naplno vychutnávala. Jej súhlasné „uhm – uhm“ sa postupne zmenilo len na zadýchané „uch – uch“, až jej nakoniec vypadol mobil z ruky a zostal voľne pohodený na vankúši.
…sedem, osem, deväť, …
Milovali sa úplne potichu, bez jediného hláska, len v sprievode jej tichučkého kňučania. Končekmi prstov nahmatal jej bradavku a zovrel ju medzi prstami. Opäť vzdychla, tentokrát už poriadne nahlas, no Maya si nič nevšimla. Zatiaľ.
…, desaťjedenásťdvanásť, …
Objala ho nohami okolo bokov, oboma rukami chytila za zadok a pritiahla si ho prudko do seba. Už to viac nedokázala maskovať – akonáhle vzdychla po prvýkrát nahlas, nechala tomu voľný priebeh.
„Čo!? To ako vážne? Ty si to práve robíš? So Soňou?“ ozývalo sa z telefónu, ktorý však už nik nedržal, len tam tak ležal vedľa nich na posteli a prenášal zvuky, kým boli obaja zaneprázdnený tým, čo súrne potrebovali dokončiť.
„Či? On je tam s tebou? Haló!? JA VÁS POČUJEM! A viem, čo tam robíte!“
No a v tom to na ňu prišlo! Vykríkla, zaryla mu nechty priamo do zadku, vzoprela sa oproti nemu, pritiahla si ho posledný krát k sebe, vydala posledný vzdych, otvorila ústa, napla všetky svaly na tele a celá zamrzla vo veľkom finále.
„Si ešte tam?“ spýtala sa po chvíli, keď odzneli záchvevy orgazmu a prišla ako tak k sebe. Ledva ten mobil, ešte stále sa chvejúcimi prstami, udržala pri uchu.
„Hej, som! A VŠETKO SOM POČULA! Mňa z teba asi picne! Nevieš povedať, že tam máš niečo rozrobené, aby som neotravovala?“ hnevala sa Maya. Teda, hnevala sa iba akože. Keď v priamom prenose počula, ako si jej najka užíva, bolo jej z toho vlastne celkom príjemne.
„A prečo si TY sama nezložila!? Ha?“
„Ako…, prepáč. Lebo…, tak nejak sa mi to aj páčilo!“
„Čo!?“
„Nič, nechaj tak! A že ho pozdravujem, ak ma počuje! Zdá sa, že sa vie o teba postarať, že? Tak si to ešte uži, moja. A teda, ticho závidím.“
„To je trapas toto,“ začala sa smiať, keď KONEČNE zložila.
„A ešte k tomu Maya? Tá si to isto nenechá pre seba!“
„Veď práve! To zas bude rečí,“ prevrátila zo žartu očami.
Ešte stále tam ležali, stále jeden na druhom, stále v tesnom prepletení končatín a ona stále s jeho penisom v sebe.
„Počuj, kašlime na ňu. Ale… Vieš čo?“
„No?“
„Ešte môžeš? Ak by sa ti dalo… Veď vieš… Ešte raz…“ opäť sa na neho usmievali jej lesklé, niekto by povedal, že jebavé, očká.
„Ja? Že či môžem? Niekto je tu dnes poriadne nadržaný, však!?“ uťahoval si z nej.
„No… Tak? Chcel by si?“
„Že či chcem? Tak hádam sa na mňa teraz nevykašleš?“ smial sa jej.
„Si ešte nebol?“ čudovala sa, alebo to aspoň hrala. „No tak to musíme hneď napraviť! Ty! Ty jeden! Nezbedník!“ smiala sa napokon aj ona.
Nebolo im treba dlho sa presviedčať. Stačilo pár správnych pohybov a mali vymaľované. Tentokrát už obaja.
„Kto volá?“ spýtala sa prekvapene, keď vyšla z kúpeľne, sušiac si pritom vlasy uterákom. Bola sobota ráno a oni sa chystali niekam na rande do prírody.
„Tvoja mama,“ trochu nasilu jej vtlačil mobil do ruky.
„Teraz? Čo chce?“
Nezvykla volať v tento čas, no nebol čas sa dohadovať.
„Haló? Mami?“
Z druhej strany sa však ozýval len vyzváňací tón.
„Veď nikto nevo…“ nechápala, čo sa to deje.
Prstami zachytil koniec osušky, ktorú mala omotanú okolo seba a jemným trhnutím ju uvoľnil. Osuška spadla na zem a ona tam zostala stáť úplne nahá. V tom istom okamihu, ešte skôr, ako sa stihla spamätať, objal ju dookola ramenom, pritiahol si ju blízko k sebe, na čo ani jeho druhá ruka nezaháľala a zapadla priamo medzi jej nohy – s prostredníkom pripraveným presne v strede medzi vejárikmi jej pičky.
„Čo rob…“ chcela protestovať, no viac nestihla.
„Ahoj moja, čo voláš?“ ozvalo sa jej pri uchu.
A on čakal iba na tento okamih. V momente, keď začul ženský hlas na druhej strane linky, vošiel s ním rázne až úplne do vnútra.
„Aiiihoj maamiii,“ pozdravila o tóninu vyšším hlasom ako zvyčajne. „Volám … len … tak, … čo … máš nové…“ hovorila pomaly, s dlhými prestávkami, sústredene hľadajúc slová.
Kým sa totiž dostala k prvej vete, už ju aj prstoval v pravidelnom rytme.
„Ťa zabijem!“ sykla na neho, zakrývajúc mikrofón mobilu rukou.
Trochu zneistel, no prostredník nechal stále zaborený na okraji jej šušky, v tesnej blízkosti vstupnej dierky a zahľadel sa jej priamo do očí. Mohol z nich vyčítať komplexnú búrku emócií – no tentokrát už vedel, že jej hnev je len maskovaný chtíč.
„Áno, mami, …, nie, neboj, dávam si pozor, …“ odvrátila od neho zrak, aby mohla pokračovať v rozhovore.
Silno jej zmačkol bradavku, aby si od nej opäť vynútil pozornosť, až sa celá mykla. Chcela sa mu vyšmyknúť z náručia, no keď na neho vzápätí pozrela, znovu do nej vošiel prstom. Rázne a hlboko, aby tam s ním aj ostal. Kebyže ju teraz nedržal v náručí, zviezla by sa mu na zem, ako sa jej z toho podlomili kolená.
„Poď! Už!“ precedila pomedzi zuby. „NA ČO ČAKÁŠ!?“
A tak, skôr ako stihla s mamou prebrať včerajší deň, ležala na posteli, s nohami roztiahnutými naširoko, s jeho jazykom brázdiacim jej štrbinku; zatiaľ čo si sama pridržiavala jeho hlavu vo svojom lone, napínajúc panvu oproti jeho ústam. Lízal jej šušku odspodu až úplne nahor, raz po jednej strane, potom zase po druhej, aby sa v hornej časti na chvíľu vždy pristavil, spravil pár koliesok okolo klitorisu a vybral sa opäť smerom nadol…
A ona si do toho všetkého len hrýzla peru, keď sa snažila udržať svoje vzdychy v tichosti.
…, zatiaľ čo sa jeho prostredník snažil dosiahnuť to malé miestečko v jej vnútri, ukryté kdesi v hornej časti, ktoré keď konečne nahmatal bruškom prsta…
„Musím už končiť, pa!“ vykríkla.
…, razom ju naplo ako strunu a vystrekol z nej malý gejzírik šťavy, ktorý aj ju samú v tom momente prekvapil, až mu zmáčal ústa i posteľnú plachtu po ňou.
Zavesila, vôbec nečakajúc na reakciu z druhej strany linky. To potom vysvetlí. Hádam. Nejako. Bude musieť. Predsa len to bola mama a nie Maya.
