Dobré ráno, drahá!
Prebudili ju divné zvuky v tesnej blízkosti. Chvíľu sa jej zdalo, že to bol iba sen. Pozerá tu niekto porno? Pomaly precitla, otvorila zalepené oči a načisto zmeravela. V ich manželskej posteli, hneď vedľa nej, ležala Martina – nohy roztiahnuté naširoko a uprostred nich Michal. Rytmicky ju klincoval panvou do matraca a Martina pri každom prudkom vpadnutí vzdychla. Ničomu nechápala. Jej manžel úplne bez zábran nakladá jej najlepšiu kamošku, zatiaľ čo ona vedľa nich pokojne spí?
Konečne jej docvaklo. Spomenula si na predchádzajúcu noc. Trojka! To ona ju sem priviedla. Mal narodky. Chcela mu spraviť radosť. To ona im to zariadila.
„Čo mám teraz robiť?“ premýšľala. Čo sa vedľa nej práve odohráva, sa jej vôbec nepáči. Na druhú stranu, nechce byť za hysterku. Bol to v podstate jej nápad. Prekvapenie. Darček pre neho.
Tak tam len nehybne ležala, paralyzovaná vlastnými myšlienkami, neschopná akejkoľvek reakcie či slova.
Martina práve prešla na vyššiu tóninu. Michal do nej prirážal ako diabol, s každým nájazdom do jej kundičky to zatriaslo aj celou posteľou. Kútikom oka pozorovala, ako sa nad ňou vypína a postupne ju spracováva krúživým pohybom panvy. Veľmi dobre poznala túto jeho techniku a vedela, čo bude nasledovať. Nahol sa nad ňu a začal jej bozkávať bradavky.
Bolo jej z toho fyzicky zle. Toto bolo predsa určené IBA pre ňu! Martinu mala rada, ale pohľad na to, ako jej manžel robí tieto veci inej žene, ju privádzal do plaču a zúrivosti zároveň. Martina začala prerývane vzdychať a kŕčovito ju chytila za ruku. Chcela sa odtiahnuť, no ani to nedokázala. A tak si nechala drviť ruku od svojej najky, ktorú práve privádzal k orgazmu jej „drahý“ manžel. Skvelé, toto keď raz bude rozprávať vnúčatám…
Martina vykríkla, jej telo sa prehlo v mohutnom kŕči a ešte chvíľu sa celá triasla. V tej chvíli sa spravil aj jej milenec – vydal posledný vzdych, spravil posledný príraz do jej lona, poslednýkrát zaťal svaly na zadku a majestátne to do nej napumpoval. Potom na nej ostal ležať, celý spotený a zadýchaný, prisatý perami na jej krku.
No ty krása – spoločný orgazmus! Bolo jej z toho na grcanie.
„Je ti niečo?“ spýtal sa Michal pri spoločných raňajkách, keď celý čas mlčala a len neprítomne hľadela von oknom.
„Nič mi nie je, len som sa zamyslela,“ klamala.
„Nechcela si sa pridať?“ spýtala sa jej po chvíľke Martina.
„Ani nie,“ odvetila.
„Dúfam, že sa nehneváš.“
„Nie, som rada, že ste si ešte raz užili.“
„Lebo nechcem, aby sme sa kvôli tomu pohnevali.“
„Veď som s tým súhlasila. Tak teraz už nerieš, dobre?“
„To čo malo znamenať? Prečo si ju kefoval, a ešte k tomu v našej spálni, a hneď vedľa mňa!?“ vysypala na neho, len čo sa za ňou zavreli vchodové dvere bytu.
„Prosím? Veď si ju sama priviedla!“ nechápal.
„Áno, priviedla, ale na včera!“
„No a? Veď to patrilo k tomu, nie?“
„Ako to mohlo patriť k tomu, prosím ťa?“
„Ty žiarliš?“
„Nie, odpovedz mi! Ako to mohlo patriť k tomu?“
„No veď, stále sme boli v jednej posteli… Som myslel…“
„Čo si si myslel? Že ju teraz môžeš hocikedy pretiahnuť, kedy sa ti zachce?“
„Ona to chcela…“
„Mne je jedno, kto z vás dvoch to chcel, obaja ste tu šukali vedľa mňa!“
„Ráno ma zobudila, ty si ešte spala, pritúlila sa ku mne, a že keď mám tie narodeniny, spraví mi to ešte raz rukou. Potom chcela aby som ju aj ja hladkal na zadku. A na prsiach. Tak sme sa začali bozkávať a potom povedala, že aj ona má strašnú chuť a či by som ju mohol ešte raz opichať…“
„Prestaň s tým! Vôbec ma to nezaujíma, ako ste to robili!“ kričala ako zmyslov zbavená.
„Pozri, veď sa nič také nestalo,…“ chlácholil ju on.
„Akože nestalo? Jebeš moju najlepšiu kamarátku, v našej posteli a ešte k tomu keď tam ja spím, a ty mi povieš, že sa nič nestalo? Si normálny?“
„Prosím ťa, ukľudni sa! Ja tomu už fakt nerozumiem…“
„Čomu akože nerozumieš?“ skočila mu do reči.
„Nechaj ma láskavo dohovoriť! Najprv ju sama privedieš k nám domov, povieš mi, že to je narodeninový darček od teba, potom spolu všetci traja šukáme a ked sa to zopakuje ráno, tak ideš vyskočiť z kože?“
„Ale ráno sme nešukali všetci traja, ak som si dobre všimla! Jebali ste iba vy dvaja a to je trochu rozdiel, nie!?“
„Nebuď vulgárna! Chceš mi povedať, že keď som ho včera večer do nej pchal, to bolo v pohode, ale dnes ráno to už bola hádam aj nevera?“
„Áno, presne tak! Bola to nevera!“
„Ale veď sa ťa pýtala, či sa chceš pridať,“ bránil sa on.
„Nepýtala! Opýtala sa to, až keď ste skončili.“
„Tak počkať! Keď o tom všetkom tak dobre vieš, už si musela byť hore. Si sa mohla pripojiť aj sama, nie?“
„Takto to nemalo byť,“ rozplakala sa.
„Prosím ťa, prestaň,“ utešoval ju. „Ako to teda malo byť?“
„Dohodli sme sa iba na večer,“ vzlykala. „O ráne sme nič nehovorili. Ja viem, boli ste v jednej posteli a ona býva ráno nadržaná. Aj to viem, veď som s ňou bývala na intráku. Ale takto to nemalo byť!“
„Čo nemalo takto byť?“
„Sme sa dohodli, že môžeš skončiť iba do mňa!“ vyliezlo z nej cez slzy a plač.
„Prepáč, tak to som nevedel.“
„Nemal si odkiaľ, to sme sa iba my dve dohodli. Ale teraz už viem, čo tým sledovala! Na tú trojku ma nahovorila ona. Akože ti mám dať super darček, že to bude pre všetkých troch zážitok a ona mi s tým pomôže, puča jedna! Celý čas jej však išlo iba o to, aby si sa do nej spravil!“
„Čože? Ja ti nerozumiem,“ prestával tomu chápať.
„Ja som taká krava!“ ľutovala sa ona.
„Nemôžeš za to,“ snažil sa ju márne utešiť.
„Ale môžem. Ja som tomu na vine. Najprv som sa nechala presvedčiť na blbosť a teraz ešte toto…“
„Ale skvelá blbosť to bola, že?“ zasmial sa on.
„Nemyslím. Ona chce otehotnieť,“ vysúkala zo seba konečne.
„P-p-prosím,“ skoro ma vyrazilo dych.
„Stále o tom rozpráva, ako by už chcela dieťa, ako jej tikajú biologické hodiny a tak podobne. A muž v nedohľadne,“ dodala.
„A ty si ju nechala ísť s nami do trojky?“ zhrozil sa on.
„No… chcela som ti spraviť radosť…“
„Tak berie, dúfam, aspoň nejakú antikoncepciu?“
„Ja neviem. Asi nie. Načo, keď nemá frajera?“
„No ďakujem pekne. Vy dve ste úplne šibnuté!?“ rozčúlil sa.
„Veď preto sme sa dohodli, že striekaš iba do mňa…“
„To je fajn, že ste sa vy dve kravy sprosté tak dohodli. Len ste to mohli povedať aj mne, nemyslíš?“
„Do riti skurvenej, mňa z vás asi drbne! Na tieto narodeniny budem asi ešte dlho spomínať, že?“ zanadával si.
Mal chuť zdvihnúť telefón a poriadne tej Martine vypičovať, ale to by bolo aj tak zbytočné. Veď pravda sa ukáže už o pár týždňov.
