Stála nahá pri okraji bazéna a zmätene sa obzerala okolo seba. Pred chvíľou si vo vode vyzliekla plavky a vyhodila ich von z bazéna na dlažbu. Presne sem. No neboli tu. Pozrela na muža pohodlne usadeného v kresle. Schuti sa na nej smial. „Kde mám plavky?!“ Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril....
„Vyzleč sa.“ „Čo prosím?“ „Nik tu nie je. Môžeme sa vyzliecť. Obaja.“ Po hodine stúpania konečne našli miesto, odkiaľ mali celé pobrežie ako na dlani. Batohy hodili na zem, na plochú skalu rozprestreli tenkú deku a sadli si do rozpáleného popoludňajšieho slnka. Hlboko pod nimi sa rozprestieralo malé sicílske mestečko...
